Pred desiatimi rokmi postihla východné Slovensko povodeň, pri ktorej zahynulo 58 ľudí. Išlo v našich podmienkach o ojedinelý jav?
„Podobné povodne boli aj skôr. Rozdiel bol v tom, že tu ľudia bývali na nive potoka, čo bolo veľmi nešťastné. Situácia bola zvláštna aj tým, že zrážky, ktoré počas búrky padali, stekali prevažne do jedného povodia. V krátkom čase spadlo veľké množstvo vody a preto bol potok taký rozvodnený.“
Je bežné, že potok urobí škody?
„Aj v nasledujúcich rokoch sa stali podobné prípady. Podobne sa rozvodnil napríklad Štrbský potok, kde neboli obete, lebo blízko našťastie nebývali ľudia. Určite také prípady boli aj dávnejšie. Aj keď je možné, že v súvislosti s globálnym otepľovaním a búrkami s veľmi výdatnými dažďami bude takýchto prípadov pribúdať.“
Takže sa to bude opakovať?
„Áno, môže sa to stať a je na nás, aby sme situáciu vedeli zvládnuť lepšie. Ľudia by s takýmito situáciami mali počítať a nielen na úrovni jednotlivcov, ale aj civilnej ochrany. Veľmi dôležité je napríklad to, ako sú toky udržiavané, aby na nich nevznikali prekážky, ktoré môžu spôsobiť tragédiu.“
V uplynulých týždňoch sme boli svedkami silných búrok, cez víkend dokonca blesk usmrtil matku s dieťaťom. Prečo mali búrky takú silu a bolo tak veľa bleskov?
„Neboli to búrky, ktoré u nás nemajú obdobu. Množstvo elektrických výbojov súviselo s tým, že v atmosfére bolo veľa vodných pár, ktoré sa v búrkových oblakoch menili na kvapalinu. Tým sa uvoľňovala dodatočná energia, ktorá búrku zosilnila. Druhým dôvodom bola vysoká teplota. Aj keď sa niektorým ľuďom zdá, že tento rok nie je tak teplo ako pred rokom alebo dvomi, tohtoročný jún bol v Bratislave tretí najteplejší od roku 1951. V Hurbanove zas priemerná teplota v prvej polovici júla dosahovala o 1,3 stupňa viac, ako je normálna priemerná teplota pre júl. Keď sa spojí dostatok vlhkosti a vysoká teplota, výsledkom sú silné búrky.“
Vlaňajšok bol mimoriadne teplý. Bude tento trend pokračovať?
„To obdobie sa začalo už na jeseň v roku 2006 a trvalo až do augusta 2007. Bola to séria dvanástich mesiacov, ktoré boli teplotne nadnormálne. To je v našich podmienkach veľmi netypické. Klíma aj momentálne počasie majú v strednej Európe veľmi premenlivý charakter a stačí, aby týždeň prevládalo rovnaké počasie a už je to zvláštne. Ak je celý rok teplota nadnormálna, je to veľmi výnimočné.“
Čo to spôsobilo?
„Globálne otepľovanie. Jeho dôsledkom nie je len rast teploty vzduchu, ale aj posun klimatických pásiem. V našich podmienkach sa zrejme klíma na južnom Slovensku bude čoraz viac podobať severnému Jadranu a podmienky Podunajskej nížiny sa posunú na severné Považie.“
Takže o pár rokov budú u nás rásť palmy a piť budeme popradské víno?
„Až tak by som to nepreháňal. Ale prejaví sa to. Negatívne aj pozitívne. Zhoršia sa podmienky na pestovanie plodín na juhu Slovenska, kde budú častejšie horúčavy a suchá. V podhorských oblastiach a v kotlinách na severe Slovenska sa zas podmienky zlepšia. Častejšie sa budú ľudia kúpať aj na Liptovskej Mare alebo Oravskej priehrade, a to nehovorím o otužilcoch.“
Vlani na Slovensku prvýkrát padli štyridsiatky. Máme si zvykať?
„Skôr by som to povedal tak, že kým na prekonanie rekordu z roku 1951, keď v Komárne namerali 39,8 stupňa, bolo treba 56 rokov, prekonanie vlaňajších 40,3 stupňa bude trvať kratšie.“
Toto leto to už asi nebude?
„Na to, aby teplota vystúpila tak vysoko, musí byť vytvorený základ. Tento rok je teplota veľmi premenlivá, obdobia horúčav trvajú dva - tri dni a potom sa ochladí, takže podmienky na to nie sú ideálne. Ale nevylučoval by som, že tohtoročná najvyššia teplota 34,8 z minulej nedele v Hurbanove bude ešte prekonaná.“
Pamätníci spomínajú, že cez zimy bývalo viac snehu.
„V posledných rokoch prevládajú miernejšie zimy s nedostatkom snehu. Sneh však bude spôsobovať aj opačné problémy, keď ho v krátkom čase napadne veľmi veľa. Tým, ako sa bude otepľovať, bude aj viac zrážok, a pokiaľ bude teplota taká, že zrážky budú ešte padať ako sneh, napadne ho viac. Budú to však skôr ojedinelé prípady. Sneh sa vytratí najmä z nižších polôh.“
Budú sa opakovať veterné smršte ako tá z novembra 2004 v Tatrách?
„Smršte sa tiež vyskytovali aj v minulosti. Ak je v atmosfére dosť vlhkosti a je aj teplo, vytvárajú sa podmienky, keď sú na poveternostných frontoch medzi vzduchovými hmotami rozdiely teplôt veľmi veľké. Môže to prerásť až do tornáda. Aj keď tie v našom horskom prostredí nenadobudnú silu ako na voľných plochách v USA. “
Ľudia sú na výkyvy počasia citliví. Majú na Slovensku dôvod?
„Výkyvy počasia sú u nás naozaj bežné. Aj ja poznám ľudí, ktorí sa sťažujú, že to zle znášajú. Na druhej strane, čoraz viac sa zdržiavame v umelom prostredí, málo sa pohybujeme vonku a stávame sa na počasie citlivejší.“
Aké živly nás ohrozujú najviac?
„Súčasťou nášho života sa stávajú lokálne povodne a silné búrky. Nedá sa vylúčiť ani to, že nás zasiahnu aj veľké povodne, aké na prelome tisícročia postihli okolité štáty. Doteraz sme mali šťastie, ale taká tlaková níž, aká bola vtedy nad južným Poľskom a severnou Moravou, sa môže vyskytnúť aj nad Slovenskom. Ak tu zotrvá niekoľko dní a bude pršať, povodne nás neminú.“
Sledujete predpovede počasia?
„Zaujíma ma to z profesionálneho, ale aj bežného ľudského hľadiska. Život, ktorý dnes vedieme, nás núti, aby sme počasie sledovali, lebo veľa činností zásadne ovplyvňuje.“
Aj si niekedy zanadávate, že ste naleteli zlej predpovedi?
„Dosť často. Počasie je však nevyspytateľné a meteorológ to nemá vždy ľahké, takže sa na nich nehnevám.“
Volávajú vám známi pred dovolenkou, čo ich čaká?
„Pravidelne. Snažím sa im vyjsť v ústrety, ale býva to ťažké, najmä ak sa pýtajú, ako bude niekde o tri týždne.“
Aký je vzťah medzi klimatológmi a meteorológmi?
„Mali by spolupracovať a dopĺňať sa. Meteorológ robí monitoring aktuálneho počasia a predpoveď na niekoľko dní dopredu a klimatológ sleduje, aký má počasie na danom území ráz. Ale tak ako asi na všetkých pracoviskách, aj tu sú vzťahy lepšie aj horšie.“
Navštevujete rôzne svetové fóra o globálnom otepľovaní. Klimatické zmeny sa stali aj politickou témou. Stúpa vaše povolanie na vážnosti?
„Častejšie sme konfrontovaní s otázkami verejnosti aj médií. Aj vo vedeckej oblasti je záujem väčší. I keď som sa stretol aj s kritickým pohľadom niektorých kolegov z iných odborov. Klimatológovia dlho pôsobili skôr v ústraní, kde pracovali na problémoch a ich výsledky boli prezentované v uzavretom okruhu. Dnes sa z tých problémov stali politické a ekonomické témy, čo je niekedy aj na škodu klimatológie. Klimatológ však musí byť objektívny a nesmie sa dať strhnúť vyjadreniami politikov či hospodárskych skupín, ktoré sa obávajú o zisky.“
Aký názor majú klimatológovia na skeptické hlasy o vplyvoch globálneho otepľovania, napríklad na českého prezidenta Václava Klausa?
„Ešte som sa nestretol s klimatológom, ktorý by súhlasil s týmto názorom. On to postavil do roviny, že ten problém vôbec nie je taký vážny a dokonca naznačil, že klimatológovia sledujú nejaké bočné záujmy. Poznám veľa klimatológov a zväčša sú to typy, ktoré nebažia po peniazoch a robia túto prácu, hoci nie je dobre honorovaná. Mnohí kolegovia v odborných kruhoch upozorňujú na problémy už niekoľko desaťročí. Problémy sa, žiaľ, často začnú riešiť, až keď sa priamo dotknú života ľudí, niekedy aj veľmi bolestivo.“
A čo opačný extrém, bývalý americký viceprezident Al Gore, ktorý o dôsledkoch otepľovania nakrútil film a získal Nobelovu cenu?
„Keď robíte osvetu, vždy je dobré, ak sa zvolí forma, ktorá nie je vtieravá a násilná. Al Gore je politik a používa prostriedky, na aké je zvyknutý, čo niekedy môže vyzerať, akoby sledoval osobný prospech. Ale keď sa má nejaký vážny problém dostať do povedomia ľudí, musí sa to urobiť formou, ktorá zaujme a nevyvolá odpor.“
Na Slovensku sa nezdá, že by táto téma politikov trápila.
„U nás ešte stále prikladáme váhu najmä ekonomickým problémom. Na školstve, zdravotníctve či vede sa stále šetrí. Nemyslím si, že je to rozumné, ale ani my sa tomu nebudeme môcť vyhýbať večne, lebo dôsledky začíname pociťovať už dnes.“
Aké zmeny predstavujú pre svet v 21. storočí najväčšie ohrozenie?
„V tejto etape by bolo nebezpečné, keby sme sa ku klimatickým zmenám stavali tak, že tento problém nie je akútny a čakali, že sa to možno ešte samo nejako usporiada. Môžeme si hovoriť, že vývoj nie je taký rýchly, aby sa katastrofy prejavili ešte počas našich životov, ale mali by sme pociťovať zodpovednosť aj za to, čo tu ostane po nás. Ak necháme niektoré procesy vyvíjať sa živelne, stanú sa nezvratné.“
Napríklad?
„Dnes sa už ako o hotovej veci hovorí o topení ľadovcov v Grónsku a Arktíde. Ľadovec predstavuje rozľahlý aktívny povrch, ktorý v klimatickom systéme zohráva veľmi významnú úlohu. Keď sa ľad roztopí, budú z toho vyplývať veľmi vážne dôsledky v atmosfére. Môže to ovplyvniť slanosť vody v oceánoch alebo môže dôjsť ku kolapsu rozloženia morských prúdov.“
Čo môžeme spraviť, aby sme nepriaznivý vývoj zabrzdili?
„Byť trochu skromnejší. Ľudia by mali hľadať čistejšie spôsoby získavania energie a využívať pohonné látky na inej báze. Aj keď niekedy naoko dobré riešenie môže spôsobiť ešte väčší problém ako využívanie biopalív, ktoré spôsobilo nedostatok potravín.“
