i sadajú aj v nedeľu.

Takéto hlasy síce tešia deti aj učiteľov, ale rodičom navodzujú stavy pred mŕtvicou. Bežný Izraelčan totiž nemá viac ako 14 dní dovolenky a počas náboženských sviatkov, keď deti zostávajú doma osem dní, majú rodičia nárok len na dva dni voľna.

Izraelskí starí rodičia väčšinou pracujú alebo si užívajú dôchodok a o deti sa síce postarajú, ale maximálne na pár dní. Na internete pre to koluje petícia, ktorá žiada, aby štát, keď už trvá na oslavách všetkých hlavných židovských sviatkov, rodičom pomohol so starostlivosťou o deti počas voľna.

Podpisujú ju tisícky zúfalých rodičov. Ich nervozita vrcholí. O chvíľu je tu august a väčšina školských klubov, denných táborov a škôlok si tiež berie dovolenku.

Nuž neviem, či takáto petícia niečo zmôže proti prázdninovej loby. Okrem nábožných židov ju tvoria aj učitelia.

Sťažujú sa síce na nízke platy, ale zároveň si slastne užívajú prázdniny. Krátky vyučovací čas a nahustené osnovy im tiež vyhovujú. Čoraz viac detí jednoducho nestíha tempo a množstvo učiva, a tak potrebujú doučovanie.

To zabezpečia práve tí učitelia, ktorí tak vehementne protestujú proti skracovaniu prázdnin. Súkromné hodiny sú v Izraeli drahé a navyše nezdanené.

Len pred pár dňami priznal jeden z bývalých izraelských ministrov školstva, že proti učiteľom a ich boju za prázdniny, nemá nikto šancu. A nepomáha ani argument, že izraelskí školáci rok čo rok prepadávajú vo svetových tabuľkách.

Kedysi školská matematická mocnosť je zrazu niekde medzi priemerom. Už to nezachránia ani generácie malých Rusov, ktorých ešte doma priškripla neúprosná ruka učiteľov sovietskeho typu.

Izraelským deťom je petícia ich rodičov tiež na smiech. V tom sú zajedno s učiteľmi. Aj tí sú totiž mocnými hráčmi prázdninovej loby.