V rodinnom dome Magátovcov v Pezinku sa stretlo desať profesionálnych rodičov. Osem mám, dvaja otcovia a kopec detí. Ich zamestnávateľom je bratislavský Detský domov Pohoda. Vlastných synov tam mali len domáci, ktorí sú práve "bezdetní", lebo dvojičky, o ktorých sa starali ako profesionálni rodičia, išli po desiatich mesiacoch na návštevný pobyt do pestúnskej rodiny.
PEZINOK. Mária Magátová má tridsať rokov a dvoch synov, triapol- a päťročného. Pôvodným povolaním je liečebná pedagogička, manžel Igor inžinier ekonómie. Len čo ich synovia odrástli z plienok, zatúžili po ďalších malých drobcoch. Ale bez pôrodu, povedala pani Magátová. O profesionálnom rodičovstve počula už počas štúdií na pedagogickej fakulte. S jeho realitou sa zoznámila až cez internet a hlavne prostredníctvom občianskeho združenia Návrat. Len čo si s manželom urobili potrebné školenie, nasmerovali ich na riaditeľku bratislavského Detského domova Pohoda. Ida Želinská práve v tom čase hľadala profesionálne rodiny a Magátovci jej padli do rany.
Pani Magátovej sa takmer hneď splnil sen, v náručí držala bábätko chlapčeka priamo z pôrodnice. Ešte nemal meno, Magátovci ho pokrstili a vypiplali. Bol podváhový, narodil sa s alkoholovým syndrómom. Po pár mesiacoch bol fit a keďže bol právne voľný, čakal u nich na adopciu. Teraz bude mať dva roky. Po ňom prišli na desať mesiacov dvojičky. Pani Magátová má dovolenku, relaxuje pred príchodom novonarodeného dievčatka.
Dvaja synovia všetky doterajšie deti brali ako mladších bračekov. Rodičia sa s nimi o deťoch, ktoré vychovávajú, rozprávajú, vedia, že sú u nich len dočasne. Mama Mária hovorí, že chlapci medzi sebou súperia, ale keď príde ďalšie bábätko, sú k nemu starostliví ako otcovia.
A ako vnímali manželia odchod prvého dieťaťa? "Pripravovali nás na to už počas školení. O čo viacej sa rodič stretáva s budúcimi rodičmi, je ten proces potom ľahší pre dieťatko, ale aj pre nás vychovávateľov," hovorí pani Magátová.
Bezdetní
Dorota Nováková robila najskôr tridsať rokov učiteľku v materskej škole. Posledné dva roky bola vychovávateľkou v detskom domove. S manželom vlastné deti nemali. Na profesionálne rodičovstvo sa dali kolegyne, rozhodla sa to vlani vyskúšať aj sama.
Dieťatko bezdetnú rodinu oživilo. Profesionálnemu rodičovstvu už prepadol aj manžel pani Doroty, tiež si urobil tréning. Rodina má momentálne v opatere už druhé dieťa, prvé bol trojmesačný novorodenec, ktorý sa už po mesiaci dostal na adopciu. Teraz je u nich už
šesť mesiacov dvojročný Dávidko, ktorého rodičia sú bezdomovci. Vyzerá to tak, že sa pravdepodobne opäť vráti k mame, len čo si tá vyrieši bývanie. Citová väzba medzi chlapčekom a starou mamou je totiž silná.
Slobodná
Jana Biznárová je slobodná, má dvadsaťšesť rokov a od skončenia vysokej školy pedagogickej je profesionálnym rodičom. Chvíľu robila ako vychovávateľka v detskom domove, ale len čo sa jej naskytla príležitosť zobrať si do výchovy trojtýždňového chlapčeka, dala sa na to. Malého mala doma tri a pol mesiaca, potom si ho adoptovali, dodnes sa s rodičmi kamarátia. Tí hovoria, že malý má tri maminy, biologickú, profesionálnu a adoptívnu. Teraz má v starostlivosti už rok Dodka, medzitým mala na pár dní ešte ďalšie dve bábätká.
Že sa popritom nestihne vydať, jej nevadí, hovorí, že načo, veď jej partner s profesionálnym rodičovstvom súhlasí. "Máme to doma veselé. Nechcem ešte vlastné deti, ale budem v tom pokračovať, aj keď prídu. Ak by sme neľúbili tie deti ako svoje a nedali im všetko, nemalo by to zmysel. Boli by na tom totiž rovnako, ako keby vyrastali v detskom domove. Takto majú svoju rodinu, a ja mám krásny život," hovorí Jana Biznárová.
Deti už odrástli
Manželia Elena a Ivo Juránekovci sú vedeckými pracovníkmi s takmer odrastenými 19- a 17-ročnými deťmi. Tvrdia, že na vlastné deti sú už starí a na vnúčence primladí.
Už dávnejšie rozmýšľali pomôcť nejakému dieťaťu, ktoré nemalo šťastie žiť vo vlastnej rodine. Cez víkendy začali chodiť do Detského domova Pohoda ako dobrovoľníci. Postupne si vybudovali s deťmi z jednej skupiny celkom dobrý vzťah. Brávajú ich na výstavy, do múzeí, na výlety, na kúpalisko. Tu začali spoznávať, ako to funguje v detských domovoch. "Ja si síce prácu vychovávateľov v detských domovoch vážim, ale tvrdím, že systém výchovy je tu zlý. Medzi deťmi a vychovávateľmi nemôžu vzniknúť pevné väzby, lebo sa neustále striedajú. To je imitácia rodiny a nie rodina," hovorí pani Elena. Dieťa tu nemá emočnú ani sociálnu podporu.
Program profesionálnych rodičov ich oslovil a Ivo Juránek sa stal profesionálnym rodičom na pol úväzku. Od mája tohto roku majú doma štvorročnú Kristínku. Cez deň je v materskej škôlke, potom u nich v rodine.
"Som veľmi rada, že sme sa na to dali, obohatilo to našu rodinu. Aj naše dospelé deti získali. Síce najskôr boli zaskočené, lebo sme rozhodli bez nich, aj tak sú stále niekde preč. Ale teraz vidím, že ich Kristínka domov priťahuje, tešia sa na jej večné otázky prečo rovnako ako my. Je to nová iskra v našom živote," hovorí Elena.
Starí rodičia
Tatiana Lipková má tri dospelé deti a je už starou mamou. Dve deti s manželom adoptovali, jedno sa im narodilo. Srdcom sú ale všetky ich.
Tým, že pani Lipková veľmi dlho nemohla mať deti, cítila, že potrebuje niekomu tento dlh vrátiť. "Preto pomáhame ďalším deťom," hovorí pani Tatiana. Rodinná rada pred šiestimi rokmi s jej túžbou súhlasila, profesionálne rodiny ešte len vznikali. Dve rómske sestry u nich pobudli päť rokov, len pred troma týždňami odišli ako 11- a 10-ročné do medzinárodnej adopcie. "Je nám za nami smutno, ale dvaapolročný Lacko a triapolročná Katka, ktorí ich vystriedali, nám to vynahradia. Mám tri roky do dôchodku, dá to zabrať," hovorí pani Lipková.
Vnučka Lipkovcov, ktorá pôjde v septembri do školy a vyrastala u starých rodičov spolu s rómskymi sestrami, dnes novým deťom v rodine vracia to, čo sa naučila. "Ťahá deti dopredu, Lackovi skladá skladačku, Katku učí lepšie rozprávať. Ale bolo ťažké jej vysvetliť, že odišli a prišli ďalšie deti."
Občas sa pána Lipku niekto aj spýta, koľko má vlastne detí. A on vraj žartovne odpovedá: "Toľko, koľko chcem."
