OTTAWA, BRATISLAVA. Zbrane hromadného ničenia sa v Iraku nenašli. Vojna je preto nelegálna a nemorálna. Navyše, často sme boli svedkami porušovania práv civilistov a väzňov. To sú najčastejšie argumenty amerických vojakov, ktorí dezertovali z Iraku.

Napriek tomu, že služba v armáde strýčka Sama je po vojne vo Vietname dobrovoľná, čísla vojakov, ktorí sa po dovolenke späť k svojej jednotke nevrátili, sú vysoké. Mnohí pri snahe o azyl v inej krajine neskôr argumentujú výhradami svedomia proti irackej invázii.

Deväť z tisíc

Päťročná americká kampaň na Blízkom východe počet dezertérov zvýšila. Za fiškálny rok 2007 utieklo 4700 vojakov, čo predstavuje takmer jedno percento. Je to najvyšší počet od roku 1980.

Napriek tomu dezertéri z Iraku stále zaostávajú za svojimi staršími predchodcami. Celkovo sa odhaduje, že počas vojny vo Vietname (keď sa však muselo na vojnu povinne) sa boju vyhlo až pol milióna vojakov. V najťažších rokoch to predstavovalo tri percentá povolaných mužov.

Zasľúbenou zemou počas vietnamskej vojny bola Kanada. Známe sú fotografie, ako mladí Američania pália povolávacie rozkazy v kanadských mestách.

Režim v Ottawe bol v otázke prisťahovalcov liberálny a k severnému susedovi utieklo až stotisíc „nebojachtivých“ Američanov. V súčasnosti Kanada amerických dezertérov nevíta, pretože americká armáda je profesionálna. Pečiatku utečenca od kanadského imigračného úradu nie je ľahké získať. Snaží sa o to asi 200 Američanov.

Prvý vyhostený

Bežní Kanaďania v tom majú jasno: 65 percent je podľa prieskumov za to, aby irackým veteránom udelili právo na pobyt v ich krajine.

Menej jasno majú kanadské súdy. Začiatkom tohto týždňa rozhodol federálny sudca vo Vancouvri o deportovaní Robina Longa. Ide vôbec o prvého amerického dezertéra z Iraku, ktorého poslali naspäť do Spojených štátov.

Len týždeň predtým iný federálny sudca rozhodol, aby imigračný úrad prehodnotil zamietnutú žiadosť dezertéra Joshuu Keya o azyl. „Bol svedkom nespravodlivého zneužívania, zadržiavania bez oprávnenia, ponižovania,“ povedal sudca podľa magazínu Front Page. S dodatkom, že americká armáda tak v Iraku narúša ženevské konvencie.

Miesto Katriny vojna v Iraku

Prečo tak veľa vojakov uteká z armády napriek tomu, že do nej vstúpili dobrovoľne? „Jednoducho sa nechcú vrátiť späť do Iraku,“ povedal pre Army Times Lawrence Korb z Centra pre americký pokrok. „Štandardy na tých, ktorých berú do armády, sa znížili.“

„Keď som vstúpil, povedali mi, že budem bojovať, len ak budú okupovať našu krajinu,“ hovorí pre BBC Corey Glass, ktorý rovnako dezertoval do Kanady. „Čakal som, že budem pomáhať s vrecami pri katastrofách ako v New Orleanse po hurikáne Katrina.“

Americké vojenské zákony umožňujú počas vojny potrestať dezertéra aj smrťou. Súčasný zbehovia sa však báť nemusia: posledná poprava bola ešte počas druhej svetovej vojny. V horšom prípade skončia s niekoľkomesačným väzením.

Kliknite - obrázok zväčšíte.