BRUSEL, BRATISLAVA. Porozbíjané okná, vylomené dvere na budove a dva zrúcané skleníky. Národné botanické záhrady v meste Meise chátrajú preto, že ležia na flámskom území a frankofónni poslanci nechcú zaplatiť ich opravu.
Tento prípad ukazuje, ako vyzerajú súčasné vzťahy medzi po holandsky a francúzsky hovoriacou komunitou Belgicka.
Stúpenci rozdelenia krajiny dostali včera novú vodu na mlyn. Šéfovi flámskych konzervatívcov Yvesovi Letermemu trvalo deväť mesiacov, kým dal dokopy koalíciu siedmich strán. Po štyroch mesiacoch vládnutia mu praskli nervy a tesne pred polnocou zašiel za kráľom, aby mu podal demisiu. Albert II. ju zatiaľ neprijal.
Hádka o okrsok
„Rozličné názory komunít na nové usporiadanie štátu sú nekompatibilné,“ vysvetlil Leterme národu. Za jeho krkolomnou formuláciou sa skrývajú právne spory, ako rozdeliť volebné okrsky a ako presunúť viac právomocí z federálnej vlády na flámske a valónske samosprávy.
V centre sporu je kuriózny volebný okrsok Brusel – Halle – Vilvoorde, ktorý spája dvojjazyčné hlavné mesto a blízke flámske samosprávy. Valóni, ktorí žijú vo Flámsku, si tak môžu voliť po francúzsky hovoriacich zastupiteľov z Bruselu. Táto anomália sa nepozdáva dominujúcim, po holandsky hovoriacim obyvateľom.
Podľa politológov ide o jednu z najhorších politických kríz od získania nezávislosti pred 177 rokmi. Jej význam znásobuje slabý ekonomický rast a prudko rastúca inflácia.
„Čelíme najhoršej finančnej a ekonomickej kríze od konca vojny a zdá sa, že to v Belgicku nikoho nezaujíma,“ vyhlásil bývalý premiér a člen flámskych kresťanských demokratov Mark Eyskens podľa agentúry Bloomberg. Nechápe, ako sa môže vláda rozpadnúť pre takú nepodstatnú vec, akou je volebný okrsok.
Solidarita je mýtus
V pozadí terajších sporov je aj snaha flámskych strán získať autonómiu v daniach a sociálnej oblasti. Z prosperujúceho severu totiž odtekajú milióny eur na sociálne projekty slabšieho Valónska. Nezamestnanosť na juhu dosahuje až 15 percent. Flámi by tiež radi sami rozhodovali o doprave, zdravotníctve a súdnictve.
Valónske strany protirečia, že by to zbúralo tradičný princíp solidarity a trvajú na zachovaní súčasného systému.
Z konfliktov majú veľkú radosť flámske radikálne hnutia, ktoré ich považujú za krok k rozdeleniu Blegicka.
Podľa prieskumu zverejneného agentúrou AFP si 49,5 percenta Flámov želá samostanosť. Ich počet stále narastá.