Na nedávnej donorskej konferencii vyzbieralo Kosovo na rozvojovú pomoc vyše miliardu eur. Česko napríklad dalo v prepočte vyše sto miliónov korún. Slovensko ani korunu, prečo?
„Slovenská republika neuznáva Kosovo ako nezávislý štát. Na druhej strane máme záujem na jeho stabilnom vývoji. Vzhľadom na to, že projekty, ktoré boli predložené na konferencii, boli zamerané aj na štruktúry nezávislého štátu, ako armádu či políciu, sme nepovažovali za vhodné sa príliš angažovať. Časť prostriedkov našej rozvojovej pomoci chceme poskytnúť Kosovu po bilaterálnych dohodách.“
Ani Grécko, ktoré neuznalo Kosovo, však nemalo problém prispieť na rozvoj Kosova.
„To je v poriadku, to je záležitosť Grécka.“
Keď sa pozrieme na našu rozvojovú pomoc na Balkáne, stále to vyzerá, ako keby bolo našou prioritou len Srbsko.
„Nemyslím si, že je to tak. Máme projekty a programy aj v iných krajinách. Chceme pôsobiť aj v Kosove, aj keď pre nás je formálne stále súčasťou Srbska. Máme tiež rozbehnuté veľmi úspešné mikrogranty v Bosne a Hercegovine.“
Najviac o našom postoji k Prištine hovorí to, že sme Kosovo neuznali. Nezmenilo sa nič ani po piatich mesiacoch, ktoré sme si dali na premyslenie? Sme jediná stredoeurópska krajina, ktorá ho neuznala.
„Pozrite sa na to z globálneho hľadiska. Ak si zoberiete počet krajín, ktoré uznali Kosovo, a počet členských krajín OSN, je to najlepší indikátor. Teda zhruba stopäťdesiat krajín verzus štyridsať, ktoré Kosovo uznali. A to napriek výraznému úsiliu veľmocí, akými sú Spojené štáty a niektoré členské krajiny Európskej únie.“
Vy to vítate, že „len“ taký počet krajín uznalo Kosovo?
„Registrujem to a beriem to aj ako potvrdenie správnosti nášho postoja, ktorý sa opiera o rešpektovanie medzinárodného práva. Tu sa domnievame, že nastalo jeho porušenie. Sme v takej pozícii ako väčšina krajín OSN.“
To je však patová situácia. Viete si predstaviť, že by sa Kosovo stalo súčasťou Srbska?
„Neviem. Ani to, že tie krajiny, ktoré ho uznali, by ho 'oduznali'. Tento proces smeroval jedným smerom. Jednoducho to berieme ako realitu.“
Čo by sa muselo zmeniť, aby sme uznali Kosovo?
„Je za tým veľa faktorov. Oveľa dôležitejšie ako špekulácie je, čo sa stane po rozhodnutí generálneho tajomníka OSN o preskupení síl OSN v Kosove (UNMIK), ktoré tam zostanú naďalej. Mali by potvrdiť platnosť rezolúcie 1244 Bezpečnostnej rady OSN a dať záštitu misii Europskej únie (EULEX), ktorá má prísť do Kosova.“
Priština sa chystá v blízkom čase vydávať kosovské pasy. My ich nebudeme uznávať. Lenže Slovensko neuznáva ako jediná krajina únie ani doklady UNMIK. Čím to je, že máme najreštriktívnejšiu politiku voči Kosovu v únii?
„Pokiaľ ide o dokumenty UNMIK, chcel by som vás poopraviť. Prijali sme rozhodnutie, že ich budeme akceptovať.“
Jedným z argumentov, prečo neuznávať doklady UNMIKu boli „bezpečnostné dôvody“. Už sa to zmenilo?
„To, že budeme uznávať dokumenty UNMIKu, ešte neznamená, že do nich budeme len búchať naše víza. Preverovať ich žiadateľov budeme rovnako. Bezpečnostné kritériá si ustrážime.“
Keď chcú slovenské mimovládky pozvať Kosovčana na Slovensko, musia prejsť mimoriadne zložitou procedúrou. Neuznávame ani schengenské víza a vyžiadali sme si od členských krajín únie výnimku. Sú pre nás Kosovčania občanmi druhej kategórie? Pre Srbov je oveľa jednoduchšie dostať sa na Slovensko.
„Musím povedať, že to zaobchádzenie bude úplne rovnaké. Na tieto prípady budeme aplikovať absolútne precízne prístupy ako k obyvateľom Srbska. Vrátane toho, že víza budú udelované za nižšie poplatky, ako sú v Srbsku, lebo sa tak rozhodla Európska únia.“
Čím to je, že naša diplomacia má taký chladný postoj ku Kosovu?
„Nemyslím si, že tu ide o emócie. Vychádzame z predpokladu, že prvkom stability je dodržiavanie medzinárodného práva. Súčasťou stratégie Európskej únie je efektívny multilaterizmus s kľúčovou úlohou OSN. V prípade Kosova to bolo tlačené úplne inou stranou. A pokiaľ ide o chladný postoj v ekonomickej oblasti, jedno z mojich hlavných posolstiev nášho principiálneho postoja je aj pripravenosť využiť naše prostriedky na rozvojú pomoc, ktorá by pomáhala všetkým komunitám, nielen tej srbskej v Kosove. “
Koordinujeme svoj postoj aj s inými krajinami únie, ktoré neuznali Kosovo, ako napríklad Španielsko, Grécko či Rumunsko?
„Koordinácia je veľmi silné slovo, aspoň v diplomatickej reči. V každom prípade diskutujeme o záležitostiach a pochopiteľne sa snažíme, aby sme veľmi precízne videli, čo robia naši partneri. Napríklad sme si vymenili informáciu, ako budeme zastúpení na donorskej konferencii.“
Zachytili ste informácie, že niektoré z tých krajín sa chystajú uznať Kosovo? Napríklad Grécko by podľa našich informácií tak mohlo urobiť do konca roka.
„Každá krajina sa rozhodne sama. Nechcem špekulovať, no predpokladám, že možno ešte dva členské štáty uznajú Kosovo v krátkom čase.“
Ak si zoberiete počet krajín, ktoré uznali Kosovo, a počet členských krajín OSN, je to najlepší indikátor. Teda zhruba stopäťdesiat krajín verzus štyridsať.
Ján Kubiš, minister zahraničia
Autor: Mirek Tóda Tomáš Vasilko
