Mnohým ťažko zdravotne postihnutým pomôže zvýšenie životného minima. Ľudia, ktorí opatrujú takéhoto príbuzného, však viac stratia, ako získajú.
BRATISLAVA. Ťažko zdravotne postihnutí ľudia môžu mať od júla viac peňazí. Buď získajú nárok na niektorý z príspevkov, alebo už nemusia platiť za niektoré sociálne služby.
Tieto výhody im plynú zo zvýšenia životného minima, ku ktorému došlo 1. júla. Nároky na príspevky i oslobodenie od platieb za opatrovateľskú a prepravnú službu sú totiž ohraničené príjmom do určitého násobku životného minima.
Príspevok za opatrovanie
Človek, ktorý opatruje príbuzného s ťažkým zdravotným postihnutím, môže dostávať príspevok za opatrovanie, ak má príjem do dvojnásobku životného minima. Od júla to je až 10 780 korún, takže podmienky nároku môže oproti júnu splniť viac ľudí.
Tento mesiac sa však zvýšili aj dôchodky a to znamená, že príspevok za opatrovanie ľudí, ktorí nemajú iný príjem, sa zníži. Platí totiž, že ak opatrovaný má vyšší príjem, ako je 1,2-násobok životného minima, príspevok sa o „nadbytok“ kráti. Ministerstvo sociálnych vecí priznáva, že to je problém. Zníženie priemerne vysokého príspevku zo 4 669 korún v roku 2006 na 4 415 korún v roku 2007 „ovplyvňuje najmä valorizácia dôchodkových dávok“, píše v správe o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2007.
Podmienky sa môžu zmeniť
Ministerstvo navrhuje zmeniť niektoré podmienky poskytovania príspevku za opatrovanie. V júni dalo na pripomienkovanie návrh zákona o podpore sociálneho začlenenia, z ktorého vyplýva niekoľko zmien.
„V dôsledku týchto zmien a súčasne zvyšovania životného minima by nemalo dochádzať k znižovaniu príspevkov za opatrovanie,“ povedala Daniela Rodinová z ministerstva.
Ak opatrovateľ ešte nepoberá dôchodok, príspevok by sa mu krátil až vtedy, ak by príjem opatrovaného bol vyšší ako 1,3-násobok životného minima.
To by znamenalo, že niektorým ľuďom sa príspevok prestane krátiť, aj keď sa ťažko zdravotne postihnutému, ktorého opatrujú, zvýšil dôchodok.
Ostatným by sa však príspevok ďalej krátil. Ľudmila Gričová z neziskového Centra samostatného života preto návrh nepovažuje za akceptovateľný.
„Nesúhlasíme s tým, aby sa do príspevkov miešalo životné minimum.“ Toto podľa nej s každým zvýšením dôchodku opatrovaného vedie len k zníženiu príspevku.
Opatrovateľovi, ktorý už poberá dôchodok, by patril príspevok v jednotnej, tiež valorizovanej výške 2 500 korún. Ani s tým Gričová nesúhlasí. „Opatrovateľ by mal byť za svoju prácu riadne odmenený.“
Nároky od 1. júla
Oslobodenie od platby
l Za opatrovateľskú službu ani prepravnú službu nemusí platiť človek, ktorý sám alebo ktorého rodina má príjem do 1,2-násobku životného minima
Príspevok na osobnú asistenciu
l V plnej výške je vtedy, ak ťažko zdravotne postihnutý má
príjem do trojnásobku
životného minima. Do konca júna to bolo 15 390, od júla
16 170 korún.
l Výška príspevku zodpovedá rozsahu asistencie. Na jednu hodinu vychádza 55 korún.
Náhrada zvýšených výdavkov
l Nárok na príspevok na
kompenzáciu môže mať viac ľudí. Patrí človeku s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorého príjem nie je vyšší
ako dvojnásobok životného
minima.
l Do konca júna to bol príjem do 10 260 korún. Od júla je to
najviac 10 780 korún.
(joč)
Invalidita má často blízko k chudobe
Aj keď na Slovensku ubúda ľudí, ktorí sú vystavení chudobe, mnohé dôchodky sú stále nižšie ako hranica tohto rizika. Ľudia, ktorí ich poberajú, si navyše len ťažko nachádzajú prácu, aby si prilepšili.
Štatistický úrad v júni informoval o výsledkoch minuloročného prieskumu príjmov a životných podmienok domácností. Vlani sa ľudí pýtal, ako a z čoho žili v roku 2006.
Z prieskumu vyplynulo, že v riziku peňažnej chudoby bol každý, na koho pripadlo menej ako 7 679 korún mesačne. A to je o 1 540 korún viac, ako predstavuje priemerný invalidný dôchodok za ten rok.
„Ak ide o jednotlivca, ktorého jediným príjmom je invalidný dôchodok a tento je pod hranicou chudoby, tak je ohrozený rizikom peňažnej chudoby,“ uviedla Ľudmila Ivančíková zo Štatistického úradu.
Mnohí invalidní dôchodcovia nie sú ani dnes na tom lepšie. Vlani mal priemerný invalidný dôchodok výšku 6 621 korún a k 30. aprílu tohto roka to bolo len o 17 korún viac.
Je však rozdiel medzi čiastočnou a úplnou invaliditou. Čiastočne invalidným je človek, ktorému zdravotný stav dovoľuje pracovať o 41 až 70 percent menej ako zdravému človeku. Úplne invalidný človek má schopnosť pracovať nižšiu o viac ako 70 percent. Tomu zodpovedá aj výška dôchodku. Kým priemerný invalidný dôchodok nad 70 percent predstavuje 8 111 korún, čiastočný invalidný dôchodok iba 4 639 korún.
Výsledky prieskumu priamo nehovoria o sociálnych pomeroch zdravotne postihnutých ľudí. Ľudmile Gričovej z neziskového Centra samostatného života sa aj preto zdá, „ako keby poberatelia invalidných dôchodkov neexistovali“. Myslí si, že 195-tisíc invalidných dôchodcov predstavuje dosť veľkú skupinu na to, aby si ju štatistika všímala.
Jozef Čavojec
Fakty o príspevku za opatrovanie
l Príspevok patrí za celodenné a osobné opatrovanie ťažko
zdravotne postihnutého človeka.
l Dnes ho môže dostávať iba jeho manžel, manželka, rodič alebo náhradný rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec,
nevesta, zať, svokor alebo svokra.
l Od budúceho roka by ho mohol dostávať aj švagor, švagriná,
neter alebo synovec, či dokonca človek, ktorý nepatrí do okruhu príbuzných, ale s ťažko zdravotne postihnutým človekom býva.
l Na rozdiel odo dneška má príspevok patriť aj tomu, kto popri opatrovaní študuje externou formou alebo popri zamestnaní.
V čase neprítomnosti by však musel zabezpečiť opatrovanie
niekým iným.
l Kto poberá príspevok za opatrovanie, by si mohol za rok vziať 30 dní voľna. Opatrovanie by musela v tom čase zabezpečiť obec,
ale opatrovateľ by jej musel včas oznámiť, že si berie voľno.
Ministerstvo to navrhuje nazvať „odľahčovacia služba“.
(joč)
