Je tu už stáročia, hoci sa jej ľudia zo všetkých síl bránia, zatĺkajú ju, modlia sa, aby neupadli do pokušenia. Nevera. Môžete si sľubovať pri oltári lásku až za hrob, človek od prírody monogamný nie je. Navyše, je tu leto a za zvýšenú sexuálnu aktivitu v týchto mesiacoch môže hormón testosterón, ktorého hladina vplyvom slnečných lúčov stúpa. Potenciálni hriešnici sú preto vystavení oveľa väčšiemu pokušeniu.

Neverne tvoja. Možno si pamätáte úspešný americký film z osemdesiatych rokov s Nasstasjou Kinski. Slávny dirigent symfonického orchestra Claude Eastman sa na zájazde do Benátok zamiluje do krásnej mladej herečky Danielly. Vezmú sa. Keď raz Claude odíde na turné do Londýna, Daniellu sleduje detektív a odhalí jej neveru. Presnejšie, detektívna kamera zachytí niekoho, kto vychádza z Daniellinej izby. Odvtedy Claude hľadá muža v kockovaných podkolienkach. Domnieva sa, že ten, s ktorým ho Daniella údajne podviedla, je jeho prvý huslista Max. A pripravuje strašnú pomstu.

Keď nevera, tak rozvod?

Keby všetci manželia či manželky trestali svojich neverných, či údajne neverných partnerov vraždou, veľa ľudí by už po svete nechodilo. Veď podľa odhadov psychológov 70 až 90 percent ľudí, ktorí žijú v trvalom vzťahu, je aspoň raz za život neverných. Niektorí viackrát alebo dlhodobo, iní dokonca pravidelne. Podľa štúdie spoločnosti GfK Custom Research o podvádzaní, realizovanej v apríli pre denník Wall Street Journal Europe na vzorke 19 760 respondentov v devätnástich krajinách Európy, každý piaty opýtaný podviedol svojho partnera.

Mimochodom, dirigent Claude svoju manželku ani sledovať nechcel, všetko poplietol taliansky sluha, ktorý nerozumel jeho inštrukciám. No mnohí manželia dávajú svoje manželky sledovať celkom cielene. Napríklad v Singapure, kde za posledných päť rokov mimoriadne stúpol počet neverných manželiek, podľa riaditeľa firmy Komerčné detektívne služby Vincenta Tana im každý mesiac pribudne aj pätnásť klientov spomedzi žiarlivých manželov. Aktérkami nevery sú väčšinou vydaté tridsiatničky s rozbehnutou kariérou. O emancipácii žien svedčí, že kým v minulosti to boli skôr ony, ktoré nechávali sledovať svojich manželov, dnes je to naopak. Niektorí muži sa dokonca uchýlili k nainštalovaniu softvéru na počítače svojich manželiek, ktorý im umožní sledovať ich e-mailovú komunikáciu. Kolumbijský senátor Edgar Espindola zasa prišiel s návrhom trestať neverných manželov a manželky pokutou 4400 dolárov, aby sa krajina vyrovnala s narastajúcou neverou a častými rozpadmi manželstva. Ani taliansky štát nenechá neverníkov na pokoji. Kasačný súd v Ríme rozhodol, že karabinieri nesmú byť svojim manželkám neverní, pretože „tým prinášajú hanbu svojim brigádam a zneucťujú armádu". Milostnými záležitosťami Rosaria B. sa dokonca zaoberal vojenský súd v Neapole. Podľa neho išlo o slobodníkovu súkromnú záležitosť. Kasačný súd však dal za pravdu nadriadenému Rosaria, na ktorého chcel záletnícky slobodník v hádke hodiť písací stôl, keď tento od neho žiadal, aby ukončil románik s vydatou dámou v Capacciu neďaleko Salerna.

Individuálne nás zraňuje

Či je aj u nás nevery viac ako kedysi? Odborníci sa zhodujú, že hoci je nevera jav v našej spoločnosti už roky prítomný, zmapovaný a štatisticky podchytený nie je. Sociologička Sylvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny vraví, že spoločenské vedy, ktoré narábajú s reprezentatívnymi výskumami, musia pracovať na zákazku, pretože výskumy sú drahé. Rozhodujú teda potreby objednávateľa. „Problémy, ktoré sa týkajú individuálneho prežívania a individuálnych vplyvov nie sú v kurze dňa, skôr je záujem o otázky chudoby a podobne," vysvetľuje. „No nevera sa desaťročia uvádza ako prvá, druhá, maximálne tretia príčina rozvodov."

Nielen slovenská klasická literatúra, ale podľa Porubänovej aj staršie práce etnológov búrajú obraz slovenskej holubičej povahy a dokonalej rodiny. Aj naši predkovia vám potvrdia, že nevera nebola cudzia ani slovenskému vidieku.

Ani to vraj neplatí, že dnes je nevery viac, len sa zmenil životný štýl a postoj k nej, spoločnosť je menej pokrytecká. „U nás sme konfrontovaní s kresťanskou morálkou, ktorá kladie veľký dôraz na vernosť. Ale nejde primárne len o morálne dôvody. Ľudia, ktorí sa stretnú s neverou, prežívajú veľkú individálnu bolesť a sú zneistení. Sú potom horšími občanmi, horšími pracovníkmi, horšími ľuďmi v komunikácii. Keď to veľmi zovšeobecníme, s ohľadom na všetky kultúry a historické obdobia, nevera je fenomén, ktorý nás individuálne zraňuje, môžeme si hovoriť, čo chceme, môžeme mať akékoľvek filozofie a liberálne názory. Nevera ľudí vytrhne z ich bežného spôsobu života, máva aj zdravotné dôsledky, psychické. Domnievam sa však, že všetky náboženstvá a ideológie kladú dôraz na vernosť nie z dôvodov individuálneho šťastia jednotlivca, ale jednoducho preto, aby spoločnosť držala pokope, aby bolo čo najmenej tých javov, ktoré rozrušujú, narúšajú jej kohéziu, udržateľnosť."

Vernosť? Tak dva roky

Otázka je, či je človek od prírody monogamný. A ak nie je, či má zmysel, aby ho spoločnosť alebo náboženstvo nútili takým byť. Keď neberieme ohľady na spoločenské konvencie, inou optikou posudzujeme sexuálne potreby partnera a inak svoje. Od partnera očakávame automaticky vernosť a keď máme byť sami verní, začíname filozofovať. A úprimne povedané, biologické dôvody na neveru naozaj sú. „Biológovia tvrdia, že človek od prírody monogmaný nie je," vraví Sylvia Porubänová. „Ale človek je aj tvor spoločenský. Celá hustá sieť kultúry, spoločenských rolí, do ktorej sme od malička vťahovaní, je často silnejšia, ako to biologické pudenie, to jednoduché biologické založenie. Sú ľudia, pre ktorých je práve to sociálne a kultúrne okolo také silné, že ťažko u nich možno hovoriť o nejakom pudení. Nevera je pre nich neprijateľná. Domnievajú sa, že sú individuálne tak založení. Ale opäť je to len dôsledok toho, že majú tak veľmi zvnútornené zaužívané spoločenské modely, konštrukty, spoločenské, ideologické a náboženské očakávania."

„Človek od prírody je, ale aj nie je monogamný. Naša sexualita je rovnaká, ako bola za pleistocénneho, teda pravekého človeka," vraví sexuologička Danica Caisová. „Nezmenili sme sa. Zmenili sa iba podmienky, v ktorých žijeme. Monogamní sme od čias pravekých ľudí, keď bolo nevyhnutné, aby muž zostal so ženou aj vo chvíli, keď s ňou už nemôže mať sex. To znamená, aby neodišiel za inou ženou, keď je jeho partnerka tehotná alebo keď dojčí dieťa." Išlo o to, aby dieťa nezahynulo, aby sa oň staral. „Obdobie zaľúbenosti trvá približne dva roky, tak to bolo v pleistocéne a my sme potomkovia týchto ľudí," vraví Caisová. „Tie dva roky zaľúbenosti je veľká pravdepodobnosť, že si ľudia budú verní. Ale potom sa stráca masívna erotická príťažlivosť, človek sa ‚rozkuká‘ a vtedy sa už môže stať, že sa mu zapáči niekto iný. Dokonca je to u ľudí také zložité, že keď má muž dlhodobý vzťah, môže milovať svoju partnerku, pritom môže byť zaľúbený do niekoho iného a eroticky sexuálne je napríklad priťahovaný ešte k tretej osobe. Zaľúbený však môže byť človek naraz iba do jedného človeka. Sexuálne vzťahy môže mať s kýmkoľvek, podľa svojho sexuálneho temperamentu, nastavenia, podľa svojich morálnych zásad, podľa svojich možností." Na otázku, prečo sme neverní, sa podľa sexuologičky dá odpovedať takto: „Lebo nás príroda urobila takými. Kedysi ľudia nežili tak dlho, ako žijeme dnes, medicína nebola na takej úrovni, ako dnes a ľudia žili podstatne kratšie. To nebola nevera, keď napríklad Scarlet O´Hara vo veku 32 rokov bola tretíkrát vydatá. Spoločnosť to požehnala, lebo jej predchádzajúci manželia zomreli." Inými slovami, ľudia skôr umierali, a preto im ich partneri neboli nútení byť tak dlho verní.

Aj podľa psychológa Dušana Fabiána sú v človeku obe tendencie. „Monogamná - milovať jedného človeka a byť milovaný jedným človekom. Kultúra, náboženstvá a rodinné tradície skôr drukujú tejto tendencii," vraví psychológ. „Máme jednu mamu, v rodine sa vlastne učíme takémuto vzťahu. A druhá tendencia je polygamná, prírodná. Jej podstatou je jednak túžba po zmene, na psychickej úrovni, ale v tej pôvodnej je to túžba rozšíriť svoj genetický potenciál do čo najširšieho spektra. Je to veľmi podobné u mužov aj u žien, len u žien sú tieto tendencie trošku mäkšie, pretože žena má viac prepojenú emocionalitu so sexualitou. Celý život je tanec človeka a vyrovnávanie sa s týmito dvoma tendenciami." Fabián sa nazdáva, že v minulosti bolo nevery o niečo menej. „Dnes sa v spoločnosti razí životná filozofia užiť si."

Neposkytovať zbytočné informácie

Mimochodom, čo je vlastne nevera? „Pre niektorú dvojicu je nevera už to, že manžel alebo manželka začnú tráviť čas posedeniami v spoločnosti dám či mužov v kaviarničkách, pre iných nemusí byť nevera ani vyložene sexuálna radovánka, vždy si to musí definovať tá dvojica," vraví Fabián. „Ide muž so ženou a žena sa obzrie za nejakým fešákom. Tak čo to je? Páči sa jej ten druhý, zaujal ju." Nevera to vraj nie je, ale možno je to začiatok. „Neverou sú viac ohrozované hermeticky uzavreté vzťahy, partneri, ktorí sú stále spolu, sú akoby veľmi cnostní. Druhý extrém je takzvané voľné spolužitie."

„U nás stále vychádzame z primárne sexuálneho chápania nevery, teda že ide o uskutočnený pohlavný akt s inou osobou," myslí si Sylvia Porubänová. „A z odbornej či krásnej literatúry vieme, že inak vnímajú neveru muži a inak ženy. Ženy sú možno ešte viac zraňované myslením muža na inú ženu." A stojí vraj za úvahu, či sa nechať zraňovať a do akej miery. „Individuálne to bolí, a to si môžeme hovoriť, čo chceme, ťažko to zdôvodniť akoukoľvek filozofiou." Ani dôsledky na rozpad rodín nemožno zľahčovať. „No nemusí to byť také katastrofálne, ak si zachováme chladnú hlavu a odstup. Pekne to povedala v rozhovore jedna moderátorka. Dokázala by odpustiť neveru, ale čakala by, že aj jej bude odpustené. Uzavrela to vetou, že sú aj horšie zrady. Možno aj to treba mať na pamäti, keď je s tým človek osobne konfrontovaný. Sú možno aj väčšie svinstvá v živote." Aj ženy, ktoré ako odborníčky majú nadhľad a propagujú nezávislosť v sexuálnych vzťahoch, sú zoči-voči nevere vlastného manžela zraniteľné. „Vždy dôjde na to povestné rozbíjanie tanierov." Platí teda známe Plzákovo „zatlokat, zatloukat, zatlokuat"? „Skôr by som povedal, že neposkytovať nadbytočné informácie. Ani klamať nie je pekné. Neposkytovať nadbytočné informácie, informácie, ktoré deštruujú pôvodný vzťah, ktoré zbytočne zraňujú," radí Fabián. Sú to vraj skôr ženy, ktoré cítia potrebu vyjsť s pravdou von, nevládzu mať zaťažené svedomie. Sebe uľavia, ale vzťahu ani partnerovi nepomôžu, druhý prežíva pocit krivdy, poníženia. Muži zasa majú tendenciu vracať sa k pôvodným partnerkám. „Ženy majú sklon ísť za hlasom srdca, cez mŕtvoly - sú Anny Kareniny."

Prvoradé sú deti

„Pre jednotlivca je nevera adrenalínový a dobrodružny zážitok takmer vždy, inak by to nerobil," vraví Fabián. „Ide o to, aby túžbu po zmene, po niečom príjemnom naplnil." No môže aj signalizovať, že nám niečo vo vzťahu chýba. Aby sme na nevere našli aj niečo poztívne, niekedy môže oživiť pôvodný hrdzavejúci vzťah. „Cez pocity viny možno zvýšiť toleranciu, ohľaduplnosť, záujem o toho druhého." No pozor, ak sa nevera prevalí, podvedený má tendenciu robiť neverníkovi peklo, aj keď ten už s neverou skončil. Podvedené manželky by si však mali uvedomiť, že to nie je dobrá taktika, lebo muž si potom bude voliť medzi nežnou, milujúcou milenkou a večne naštvanou xantipou doma. Ani pomsta neverou, snaha byť si „fifty-fifty", nemusí dopadnúť dobre. „Mám v ambulancii takýchto klientov, ale nemajú z toho dobré pocity," vraví Caisová. Aj podľa Fabiána sú aj lepšie postupy ako revanš.

U majetných mužov v istom postavení sa priam očakáva mladá milenka, s ktorou sa budú ukazovať v spoločnosti. No aj v tomto nastáva posun, lebo čoraz viac žien získava moc a peniaze, čiže nezávislosť. Feministka Jana Cviková síce tvrdí, že o nevere nič nevie, lebo je staromódna, ale vzhľadom na stereotypné rozdelenie ženskej a mužskej roly je podľa nej určite nevera viac tolerovaná mužom ako „dobyvateľom priestoru". „Možno je to aj otázka deľby práce a zdrojov. Na neveru treba napokon aj čas a podľa všetkého majú muži na Slovensku viac voľného času ako ženy."

Aby sme však nezabúdali na to najdôležitejšie - na deti. Na tie v pôvodnom vzťahu, ale aj na tie, ktoré z bočného, mimopárového vzťahu, teda z nevery, prípadne vzídu, často ako jej nechcený vedľajší produkt. Nech sa naše partnerské vzťahy vyvinú akokoľvek, najvyšší by mal byť záujem dieťaťa. „Dieťaťu nemôže byť ublížené a všetko sa musí diať tak, aby naše city a naši momentálni partneri išli bokom, respektíve boli až sekundárni," vraví Porubänová.

Dieťa neveru komplikuje, aj rozhodovanie sa medzi pôvodným a novým či paralelným partnerom býva ťažšie. „Mal som dvojicu, ktorá mala problémy s plodnosťou," vraví Fabián. „Odrazu manžel oplodnil inú ženu. Ale tak miloval svoju manželku, že sa nevedel rozhodnúť, či ju opustiť, hoci v druhom vzťahu čakal dieťa. Nakoniec sa naveľa, po veľkom škvarení sa, rozhodol pre ženu s dieťaťom. Ale ešte potom chodil za mnou, bol neistý. Stále miloval bývalú ženu, najradšej by sa bol vrátil. Nie sú to jednoduché a priamočiare veci."

Ľúbiť možno dvoch

Je teda nenormálne prežiť život bez nevery? „Dá sa aj bez nej prežiť celoživotný vzťah, ale s drobnými výnimkami. Občasné túžby a mykania, poryvy - to sa vyskytuje," vraví Fabián. To, čo spoločnosť toleruje, je podľa neho flirtovanie. Na zábavách, pri tanci si pritom ľudia nehovoria úplne nevinné veci. A pripusťme, že človek sa aj viackrát za život zamiluje. „Človek je emocionálna bytosť, má aj emocionálne potreby, neveru nemôžeme chápať len sexuálne," vraví Porubänová. „Isté roviny vzťahov však počase vyšumia. Ale nepripustiť to a nepriznať, že človek po rokoch tenduje k inému človeku než k svojmu partnerovi, že sa jednoducho stávajú veci medzi nebom a zemou, to je v podstate klamstvo. Ide o to, ako s tým kto naloží."

„Manželstvo je v podstate inštitúcia na ochranu detí a majetku, pričom deti sú dôležitejšie," hovorí Fabián. „A kto si myslí, že je to inak, je na veľkom omyle. Manželstvo nie je inštitúcia na ochranu lásky. Manželstvo samotné lásku neochráni. To musia tí dvaja, tí dvaja ľudia, či v manželstve, alebo bez manželstva." V kapacite človeka je podľa Fabiána mať rád aj dvoch ľudí. „Je mýtus, že je to len jeden," vraví. „V zaľúbenosti to tak funguje, ale neskôr, v období hlbokej lásky, to môžu byť aj dvaja ľudia. Presvedčil som sa o tom x-krát. Niekedy za mnou príde klient alebo klietnka a majú pocit, že stoja na križovatke. Obidve cesty sú pekné a po ktorej preboha ísť? Myslím si, že kvalitný pár, dobre zakotvený, prekoná aj takúto situáciu." Sylvia Porubänová vraví: „Možno treba o týchto veciach hovoriť viac-menej otvorene, aby ľudia neubližovali iným a neubližovali sebe. Aby sa veci, ktoré sa dejú a vždy sa diali a vždy sa budú diať, diali čo najslušnejším spôsobom a čo najmenej zraňujúcim."

Ako spoznať neveru?

Vonia, keď príde domov

Pracuje na stavbe a rozhodne celý deň nesedí v parfumérii. Predtým chodieval domov celý spotený a po celom dni sa tešil na sprchu. No jeho neskoré príchody sa odrazu nezačínajú sprchou. Aj keď celý deň poletoval v prachu medzi robotníkmi, vonia ako čerstvo vymydlené dieťa.

Má nových známych a nechce vás medzi nich brať

Ak s vašimi spoločnými priateľmi netrávi voľný čas, s kým ho teda trávi? Zistili ste, že si naraz volá s neznámymi ľuďmi a správa sa k nim veľmi priateľsky? Vypadlo z nej, že „Jitka" ju pozvala na grilovanie a že tam bude plno nových ľudí? A prečo jej nových priateľov nepoznáte aj vy?

Nechce nosiť darčeky od vás

Má od vás plno oblečenia, ktoré ste mu darovali na Vianoce alebo k narodeninám. Keďže máte dobrý vkus, stali sa tieto kúsky jeho obľúbenými, a skrátka ich nosil rád. Odrazu zostávajú v šatníku, hoci sú stále ako nové. Nevie náhodou vaša kamarátka či kolegyňa, že ste mu práve tento kúsok kupovali spolu s ňou a tiež, že je to darček práve od vás?

Poradkyňa pre oblasť partnerských vzťahov Lenka Černá, kniha 101 tipov, ako spoznať neveru

Najčastejšie príčiny rozvodov v súčasnosti

1. Nevhodné, ľahkomyseľné a nezodpovedné správanie partnera.

2. Manželská nevera.

3. Alkoholizmus.

4. Nežiaduce zásahy rodičov do manželstva.

5. Patologická žiarlivosť.

6. Neuznávanie a podceňovanie manželského partnera.

7. Zlý vzťah k práci, nezodpovednosť, ľahkomyseľnosť a ľahtikársky spôsob života.

8. Nezhody v sexuálnej oblasti.

Príčiny rozvodov v sedemdesiatych rokoch

1. Nevera.
2. Rozdielnosť pováh a záujmov.
3. Neuvážený sobáš.
4. Opilství.
5. Hrubost.
6. Opustenie spoločnej domácnosti.
7. Sexuálny nesklad.
8. Nezáujem o rodinu.
9. Veľký vekový rozdřel.
10. Oddelenie bydliska od pracoviska.
11. Zasahovanie tretích osôb do manželstva.
12. Finančné nezhody.
13. Nadmerná žiarlivosť.
14. Odsúdenie pre trestný čin.