BERN, BRATISLAVA. Vo Švajčiarsku sú iba dve mešity s malými minaretmi – v Zürichu a Ženeve. Ani jedna z nich nemôže zvolávať veriacich na modlitby. Populistická Švajčiarska ľudová strana (SVP), najväčšie parlamentné zoskupenie v krajine, sa však obáva budúcnosti. Jej lídri tvrdia, že alpské pasienky treba ochrániť pred rozpínavosťou islamu.
Mineret je politický symbol
Poslanec Ulrich Schlüer odštartoval v máji petičnú akciu proti stavbe minaretov, ktorú v krátkom čase podpísalo 115tisíc ľudí. Podľa ústavy teraz musí vláda vypísať referendum.
„Nemáme nič proti miestnostiam na modlenie alebo mešitám pre moslimov. Ale minarety sú niečo iné. Nemá to nič do činenia s náboženstvom, je to symbol politickej sily,“ argumentoval Schlüer (na snímke Reuters). Jeho strana dlhodobo čelí obvineniam z rasizmu. V poslednej volebnej kampani použila bilbord, na ktorom biele ovce odkopávajú čiernu. Plagát tituloval nápis: Za väčšiu bezpečnosť.
Obavy z radikalizácie
V sedemapolmiliónovom Švajčiarsku žije 350tisíc moslimov, väčšina pochádza z Kosova, Bosny, Macedónska a Turecka. Po krajine majú 120 miestností na modlenie, ktoré sú často na predmestiach v bývalých skladoch a fabrikách.
Švajčiarska vláda je z kampane proti minaretom nervózna. Obáva sa, že môže viesť k radikalizácii moslimskej komunity a naruší aj tradične dobré vzťahy Bernu s arabským svetom. Prezident Pascal Couchepin povedal, že kabinet odporučí voličom, aby hlasovali proti zákazu.
Autor: hud
