BERLÍN, BRATISLAVA. Američania si dobre pamätajú debakel z Moskvy, kde do múroch ich veľvyslanectva nastražili Sovieti odpočúvacie zariadenie. A nezabudli ani na bombové útoky v afrických metropolách.
V centre Berlína si preto vybudovali pevnosť, ktorá má zastaviť teroristov a šikovných špiónov.
Nie všetci obyvatelia nemeckého hlavného mesta sú však z novej budovy veľvyslanectva nadšení. Dali jej prívlastok bunker, barabizňa či palacinka. Prekáža im, že leží na najprominentnejšej adrese Berlína, na Parížskom námestí.
Frflanie architektov
Dizajn budovy tvrdo kritizovali aj nemeckí architekti - jeden z nich pre rešpektované Süddeutsche Zeitung označil budovu za „Fort Knox pri Brandenburskej bráne“. Knox je železobetónová pevnosť v Kentucky, kde sú uložené americké zásoby zlata.
Komentár z Frankfurter Allegemeine Zeitung zase označil uzavreté horné poschodia „za sekciu welness a waterboardingu“.
Američania si na tomto pozemku postavili ambasádu už v 30. rokoch minulého storočia.
Po Hitlerových protižidovských čistkách miesto opustili a budovu počas vojny zničili spojenecké bomby. Skazu dovŕšila studená vojna, blízko prechádzal Berlínsky múr a pozemok zostal prázdny.
Symbol priateľstva
Stavbe predchádzali niekoľkoročné naťahovačky s magistrátom. Podľa nových pravidiel musela byť fasáda vzdialená 30 metrov od cesty, čo sa mestským pánom nepozdávalo.
Nakoniec sa uzavrel kompromis, stavalo sa celé štyri roky a budova vyšla na 130 miliónov dolárov.
„Mohli sme postaviť veľvyslanectvo niekde v lesoch, za polovičnú cenu a s dvakrát takou ochranou,“ obraňoval sa americký ambasádor William R. Timken. Pre Washington však bolo prioritou stáť v samej duši Berlína ako symbol priateľstva s nemeckým národom.
Červenú pásku prestrihol na Deň nezávislosti bývalý prezident George Bush starší a asistovala mu aj kancelárka Angela Merkelová. Tá pripomenula, že ako mladá bývala neďaleko a ani nedúfala, že okolie Parížskeho námestia raz znovu ožije.
