Bolo chybou zavolať Ľuboša Micheľa do SDKÚ?
„Skôr áno, lebo vždy je rozhodujúci výsledok. A ten hovorí, že Ľuboš Micheľ je sklamaný z toho, že nevládneme, že sme v opozícii a hlavne, žiaľ, že Ľuboš Micheľ nie je čestný človek.“
Prečo si myslíte, že nie je čestný?
„Pretože nehovorí pravdu. Keby bol čestný, tak by dilemu, o ktorej mi osobne hovoril, miestami som mal pocit, ktorú predstieral, vyriešil čestným spôsobom. Spôsobom, že by odišiel z politiky, vrátil by mandát a na jeho miesto by mohol nastúpiť náhradník.“
Neveríte jeho dôvodom o Lisabonskej zmluve a o nedemokratickom vylučovaní zo strany?
„Nielenže neverím, ale existuje dôkaz, že pán Micheľ klame. Pred tromi týždňami pre časopis .týždeň odpovedal na otázku, čo si o celej záležitosti ohľadom vylučovania myslí, že v každej strane existujú pravidlá, ktoré treba dodržiavať. A na otázku, prečo hlasoval za vylúčenie, povedal, že aj na základe osemhodinovej diskusie, ktorá prebehla v Ústrednej rade. Sám sa usvedčil, že presadzoval líniu, ktorá viedla k vylúčeniu členov. Zrejme sa na to po troch týždňoch už nepamätá.“
On sám hovorí, že vtedy bolo preňho ťažké sa vzoprieť, že by to bol jeho koniec v strane.
„Neverím mu. Nie všetci hlasovali za všetky kroky, ktoré boli spojené s vylúčením a sú stále členmi SDKÚ. Nikde nevládne taká otvorená a slobodná diskusia ako v SDKÚ. Najdôležitejšie zo všetkého sú jeho vlastné slová. Veď tam sú živí svedkovia. Pamätám si ako včera, že ma doslova v Ústrednej rade povzbudzoval, aby som sa usmieval, že to tak vyčistíme, že bude svätý pokoj.“
Čo je podľa vás pravý dôvod odchodu?
„O domnienkach sa konkrétnejšie ťažko hovorí, lebo chýbajú dôkazy. Ubehol ešte krátky čas. Zatiaľ si dovolím povedať iba toľko: Ľudia zlyhávajú takýmto spôsobom zvyčajne vtedy, keď sú vydieraní, keď sa na nich vyvíja silný nátlak a nedokážu takému tlaku ľudsky čeliť. Najlepšie to však musí vedieť pán Micheľ. Ale že koná neslobodne, tým som si istý.“
Myslíte, že to súvisí s futbalom?
„Veľmi by som si chcel dať dnes záležať, aby som neprekročil istú hranicu pri formulovaní domnienok, ale nebudem vám vyvracať, že to, čo som dosiaľ počul, smeruje k futbalu.“
Navrhli ste mu, aby vrátil mandát?
„Áno, mali sme asi hodinu a pol dlhý rozhovor. Na začiatku som mal pocit, že je v depresii, navrhol som mu, aby si odpočinul, že sú prázdniny, nech ide s manželkou na dovolenku oddýchnuť si. Po čase, keď som sa ho pýtal na dôvody a začal som si uvedomovať, že mi jednoducho klame, pochopil som, že jeho smutný príbeh má ešte smutnejšie pozadie. Povedal mi, že štyri noci nespal. To naozaj mám uveriť, že minulý týždeň nespal pre Lisabon? Keď mi povedal, že ho ťaží futbal aj politika a jedného toho balvanu by sa rád zbavil, povedal som, aby to urobil tak, aby nepoškodil sebe, ale ani svojim priateľom v poslaneckom klube a že takým riešením je odovzdanie mandátu. Povedal, že mandát nevráti. Aj preto som si dovolil vetu, že nie je čestný človek.“
Neznejú jeho slová o tom, že sa v hoteli počas majstrovstiev hanbil, keď kolegom klamal o tom, ako hlasoval o Lisabone, úprimne?
„Podľa mňa znejú smiešne. Správal sa úplne inak, keď sme vychádzali zo sály pred hlasovaním o Lisabonskej zmluve. Aj som mu to pripomenul. Osobne som sa dvakrát stretol s európskymi lídrami na pôde európskej ľudovej strany a nedostal som žiadnu otázku na túto tému. Všetci nášmu postoju rozumeli, aj keď netvrdím, že všetci s ním súhlasili. Sme v Európe trochu pohodlní, že sa nechceme namáhať. Pre niektorých byrokratov by bolo najlepšie, keby sme hlasovali ako mašiny bez rozmýšľania. Netvrdím, že to bolo hladké, ale keď ja som nebol vystavený žiadnemu tlaku, tak takéto reči môže pán Micheľ hovoriť malým deťom.“
Dá sa už dnes povedať, že vo finále by ste za Lisabonskú zmluvu určite zahlasovali?
„Jednoznačne. Pánu Csákymu som jasne hovoril, že stačí odsunúť odklad hlasovania na májovú schôdzu. Keby sa páni Fico s Csákym vopred nedohodli, právo na odpoveď v tlačovom zákone nie je.“
Z výrokov pána Micheľa, ak sú pravdivé, vyplýva, že nepochopil, o čo vám išlo.
„Ako lepšie sa dá argumentovať, než že v diskusii na túto tému nepovedal pol slova, nemal jednu otázku. Pamätám sa, že keď poslanec Kuruc zostal pred hlasovaním v sále, bol to pán Micheľ, ktorý ho chcel pomaly vynášať.“
Vedeli ste o tom, že sa kvôli vám pán Micheľ aj pobil?
„Vedel.“
Ako ste na to reagovali?
„Bol som na to chlapčensky hrdý.“
Viete aj podrobnosti?
„Viem, ale tie vám lepšie povedia hlavní aktéri.“
Oni veľmi nechcú.
„Viem to len z x-tej ruky. Padla facka za vulgárny výraz na mňa v prostredí smerákov zo strany tajomníka klubu. Ten sa vraj nestačil čudovať.“
Máte informácie o tom, že z klubu strany odídu ešte nejakí poslanci?
„Nemám a nemám o ďalšie oslabovanie obavy. Som si istý, že každý jeden člen nášho klubu, ak chce ďalej pôsobiť v politike, tak na to má najväčšie šance v prostredí SDKÚ. Ak pán Micheľ bude chcieť ďalej pokračovať v politike, neverím, že má väčšie šance v nejakej inej strane.“
Možno v Smere?
„Ale zoberú tam zradcu? Nie veľmi sa mi chce veriť, že v Smere.“
V strane je vraj pnutie pre kandidátku na voľby za europoslancov. Viete o ňom?
„Neviem, či by som použil slovo pnutie, ale ak ste si ho vybrali, prijmem ho a pripustím, že istá miera pnutia tu byť môže. Je logické a zrozumiteľné, ak sa o jedno miesto chce uchádzať viac kandidátov. Črtá sa, že o lídra kandidátky do europarlamentu môže byť súboj, primárne voľby. Každú súťaž sprevádza istá miera napätia.“
O líderstvo sa majú pobiť páni Kukan a Šťastný. Pán Šťastný pre Pravdu vyhlásil: „Je celkom možné, že keď nebudem lídrom, kandidovať nebudem vôbec.“ Kto z nich by bol lepší líder?
„To nemôžem hovoriť. Ak bude viac ako jeden kandidát, budú primárky.“
Vy nepoviete svoj názor v prospech jedného alebo druhého?
„Určite nie verejne.“
Pán Micheľ skritizoval pána Šťastného za to, že si začal vybavovať účty s Jurajom Širokým pred majstrovstvami sveta v hokeji. Že on by sa k niečomu takému nikdy v čase, keď sa národný tím pripravuje na dôležité zápasy, neznížil.
„Je to tiež falošné. O čo ide pánu Šťastnému? O to, aby na zodpovedných miestach boli zodpovední ľudia a odborníci. Na jednej strane sa pánu Micheľovi nečudujem, keď je zdržanlivý v hodnotení futbalu a chápem, keď hovorí, že je sám vysoko vo futbale, preto je lojálny vedeniu futbalového zväzu. Ale kompletne sa viem stotožniť s postojom Petra Šťastného.“
Kto vám odporučil pána Micheľa na kandidátku?
„Bola to právomoc regionálneho zväzu. Predstavil mi ho vtedajší predseda zväzu v Prešove pán Polačko.“
Vtedy vám nenapadlo, že sa môže objaviť problém s možnou vydierateľnosťou?
„Naozaj mi to nenapadlo. Úprimne poviem, že na mňa urobil dobrý dojem, stretávali sme sa pri rôznych predvolebných aktivitách. Ani som ho nepozýval a chodieval často a rád. Videl som, že ho deti, mládež, chlapi majú radi, že sa im vie prihovoriť. Nikdy nebudem brániť regionálnym zväzom, koho majú navrhnúť na kandidátku. Pravdou je, že som ich nevaroval a neupozorňoval, lebo mi to ani len nenapadlo.“
Budete teraz opatrnejší?
„Oproti voľbám v roku 2002 som sa dnes už nepomýlil ani s Bódym, ani s Martinákovou. Naopak ľudia, ktorých som navrhol, sú v parlamente úžasne viditeľní, profilujú sa po odbornej stránke. Mám na mysli pani poslankyňu Radičovú, Rosovú, Žitňanskú, Vášáryovú, pána poslanca Freša, Štefanca...“
Mali by ste vymenovať celý klub, aby sa nikto neurazil.
„Prosím vás, urobte to za mňa (smiech). Týchto poslancov považujem za svoj riskantný biznis, lebo ja som prišiel na prezídium a povedal som, že ich navrhujem. Chcel som ukázať, že kvalita výberu bola lepšia ako v predchádzajúcich voľbách. Sme skúsenejší, ale nemyslite si, že dokážeme byť dokonalí.“
Pán Micheľ vystúpil z klubu. O vystúpení zo strany povedal, že počká na vašu reakciu. Aká bude?
„Mne sa žiadnej reakcie nežiada. Aj preto, že pán Micheľ sa vylúčil sám. Po tom, čo urobil, povedal, sám si dal červenú kartu.“
Vláda Smeru je v polovici svojho mandátu, má štyridsaťpercentnú podporu verejnosti. Musel by sa stať zázrak, aby ju opozičné strany predbehli. Tú otázku vám kladú novinári dlho, čo s tým?
„Bojovať o ten zázrak. Dosiahnuť, aby SDKÚ a KDH skôr alebo neskôr, radšej čo najskôr predstihli v preferenciách Smer.“
To, čo robíte doteraz, očividne nezaberá. Máte nejaký zázrak vymyslený?
„Áno. Práca, práca, práca. Ak si niekto myslí, že je popularita súčasnej vlády nenormálna, tak ja musím povedať, že sa tomu rozumieť dá. My sme Slovensko zmenili k lepšiemu. Ale aj za cenu ťažkých a bolestných reforiem. Súčasná vláda prišla na hotové, nemusela uťahovať opasky a nemusí nič robiť. Ono sa to raz pohne.“
