BRATISLAVA. Nápad vlády prísnejšie regulovať ceny energií, až kým z platu nebudeme na ne vynakladať rovnaký podiel, ako je priemer EÚ, považujú analytici za ekonomický nezmysel. Niektorí hovoria, že podobné nápady pripomínajú ekonomickú politiku z čias socializmu. Vláda s týmto nápadom prichádza v čase, keď návrhy na zvýšenie cien pripravujú tak plynári, ako aj teplári či elektrárne.
Všetci, len nie my
Ceny plynu alebo elektrickej energie stúpajú na celom svete. Je za tým drahá ropa, ktorej cena sa za niekoľko mesiacov zdvojnásobila a láme jeden rekord za druhým. V tejto situácii sa slovenská vláda snaží zastaviť rast cien energií, keď tvrdí, že zisky energetických monopolov sú také vysoké, že k zdražovaniu u nás dôjsť nemusí. Ceny energií pritom u nás prakticky už dva roky stagnujú, čo sa o okolitých štátoch povedať nedá.
„Neprimerané stláčanie cien štátom je nekorektné, zdražovanie energií sa tým len oddiali,“ povedala ekonómka Poštovej banky Eva Sárazová. Aj Markéta Šichtařová z analytickej firmy Nextfinance tvrdí, že ak tento rok energie nezdražejú, môžeme sa pripraviť na vyšší cenový skok v budúcnosti. „Je to nezmysel,“ komentuje návrh vlády Šichtařová.
Slovenské domácnosti dávajú napríklad na elektrickú energiu mesačne zo svojich príjmov zhruba 14 percent. Priemer únie je necelých šesť percent. Výrazne nad priemerom únie sme aj pri plyne. To, že dávame z našich príjmov na energie a bývanie viac ako vyspelé štáty únie nie je preto, že by u nás energie boli výrazne drahšie, ale preto, že platy máme niekoľkonásobne nižšie ako napríklad v Nemecku či vo vyspelých štátoch.
Trh s ropou, plynom alebo elektrinou nepozná hranice. Ceny energií pre domácnosti, ktoré vo väčšine krajinách posudzujú regulačné orgány, sa odvíjajú od ceny energií na medzinárodných burzách. Napríklad za plyn platíme podobne ako v Česku, Maďarsku či v Rakúsku, ktoré patrí medzi najvyspelejšie ekonomiky v únii. „Cenu energií dnes ovplyvňuje globálny trh, takže je podobná naprieč celou Európou,“ hovorí Šichtařová.
Investovali sme menej
Rozdiely medzi nami a priemerom EÚ v tom, akú časť z príjmov dávame na energie, sa nedajú zmazať umelo, ale len rastom platov, ktorý bude podložený stúpajúcou produktivitou práce. Dobiehanie platov potrvá podľa ekonómov viac ako desať rokov.
Vyšší podiel výdavkov na energie u nás môže podľa Sárazovej súvisieť aj s investíciami energetických firiem. „Kým vyspelejšie krajiny únie investovali do distribučných sietí pravidelne počas niekoľkých desiatok rokov, na Slovensku sa investície rozbehli až v polovici 90. rokov,“ povedala Sárazová.
