Barack Obama taktizuje, a niektoré témy neotvára, aby nestratil hlasy. Doteraz napríklad priamo nereagoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušiť zákaz ručných zbraní vo Washingotone D. C.
„Odjakživa verím, že Druhý dodatok ústavy chráni právo jednotlivca nosiť zbrane,“ povedal Obama, „a stotožňujem sa aj s potrebou komunít ničených zločinom chrániť deti pred násilím.“ Lepšie by to nepovedal ani známy bojovník za právo na zbraň Charlton Heston.
Postupný rozklad hnutia za kontrolu zbraní, ktoré dominovalo politike demokratov, sa uzavrel. Ich nominant sa nezmohol ani na slabiku protestu.
Obamova kampaň je zameraná na západné štáty ako Nevada, Colorado alebo Nové Mexico, kde vlastníctvo zbraní rezonuje inak než na tradičnej mestskej pôde demokratov.
Jeho zdržanlivá reakcia je tiež vyvrcholením alibizmu: odkradnúť sa po špičkách od politickej debaty, ktorá mu škodí.
Vrchol hnutia za kontrolu zbraní nastal začiatkom 90. rokov za Billa Clintona. Odvtedy demokrati zmäkli. Al Gore zmenil názor v kampani na jeseň 2000. V roku 2004 sa pred voľbami venoval John Kerry poľovačke na kačice. A senátorka Clintonová strávila toľko času hlásaním lásky k zbraniam, že Obama ju štipľavo označoval za Annie Oakleyovú (pištoľníčka v šou Buffalo Billa).
Obama sa rozhodol, že ak ide o zbrane, diskrétnosť vyhráva. Takže je ľahké pochopiť tú trošku strategického mlčania.
Autor: Dan Schur NEW YORK TIMES