BOGOTA, BRATISLAVA. Po niekoľkých desaťročiach bojov medzi Bogotou a ultraľavicovou gerilou sú rebeli Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) na kolenách.
Uribeho risk
Kolumbijský prezident Alvaro Uribe, ktorého otca tiež zabili rebeli, stavil na na boj proti teroristom veľa. Oslobodenie posledného „žolíka“ v rukách FARC, Ingrid Betancourtovej, dokazuje, že sa mu to vyplatilo. Azda najviac zariskoval kolumbijský prezident v marci, keď sa dostal do otvoreného konfliktu s Ekvádorom a venezuelským prezidentom Hugom Chávezom, ktorý posielal armádu k jeho hraniciam.
Konflikt vyvolala mimoriadne úspešná operácia, pri ktorej kolumbijské jednotky na území Ekvádoru zastrelili jedného zo šéfov FARC Raúla Reyesa.
Úlovok bol kľúčovým úspechom Bogoty a začiatkom strmého pádu FARC. Naopak, populista Chávez, ktorý propagoval vyjednávanie s rebelmi a najviac kritizoval operáciu, sa zdiskreditoval. Ukázalo sa, že jeho peniaze šli na účet rebelom a jeho slová, že operáciou sa zmarilo prepustenie Betancourtovej, sú od stredy terčom posmechu.
Koniec aury neporaziteľnej gerily
Smrť Reyesa zmazala z najstaršej gerilovej skupiny v Kolumbii auru neporaziteľnosti, napísala vtedy BBC. Ukázala, že kolumbijskí špióni sa dokážu dostať k jej najkľúčovejším lídrom.
Osemtisícovú (kedysi mala 30tisíc mužov) armádu, financovanú najmä z obchodu s kokaínom, začali masívne opúšťať stovky ľudí.
Februárový infarkt jej vyše 70ročného zakladateľa Manuela Marulandu bol ďalšou z dobrých správ pre Kolumbiu.
Kým Chávez tlačil na vyjednávanie, Uribe tvrdohlavo hovoril, že sa pokúsia Betancourtovú vyslobodiť silou. Neodradil ho ani bojazlivý Paríž. Nakoniec oslobodili Ingrid bez jediného výstrelu.
Uribeho ťaženie zafinancovali Spojené štáty. Za sedem rokov dali 5 a pol miliardy dolárov na ozbrojenie armády, modernú technológiou či tréning elitných jednotiek, ktoré Bogota nasadila do džungle. Nehovoriac o úplatkoch pre informátorov. Boj sa však nekončí. Tisícky rebelov a asi 700 zajatcov sú stále v úkryte.
