BOGOTA, BRATISLAVA. Kolumbijská armáda mesiace tvrdila novinárom, že nedokáže satelitmi sledovať pohyby povstalcov v džungli. V skutočnosti vedela všetko o polohe rebelov aj ich zajatcov a pomocou najnovšej americkej prieskumnej techniky sa pripravovala na rozhodujúci úder.
VIDEO Reuters:
Operácia, ktorá dostala názov Šach-mat, bola riskantná, ale vyšla do poslednej bodky. Bez jediného výstrelu a pomocou triku oslobodila kolumbijská armáda najznámejšiu zajatkyňu – francúzsko-kolumbijskú političku Ingrid Betancourtovú, troch Američanov a 11 ďalších rukojemníkov, ktorí strávili v neľudských podmienkach v džungli niekoľko rokov. Príbeh, na ktorý si už v Hollywoode určite brúsia zuby.
Agenti medzi rebelmi
Oslobodiť rukojemníkov silou bolo pred niekoľkými mesiacmi riskantné. A tak vláda zvolila podľa nemeckého magazínu Der Spiegel inú stratégiu. Vojenskej tajnej službe sa podarilo dostať vlastných ľudí až k najvyšším veliteľom FARC. Ich agent začiatkom marca prezradil, kde sa skrýva Raúl Reyes, číslo dva v hierarchi FARC. Prekvapujúci útok sa podaril, kolumbijská armáda zlikvidovala tábor povstalcov, zabila Reyesa a získala jeho laptop. Vzácny úlovok ostal v zabudnutí, keďže Latinskú Ameriku na niekoľko dní zamestnala vážna politická kríza, ktorú vyvolal kolumbijský zásah. Tábor povstalcov bol totiž na ekvádorskej pôde a venezuelský prezident Hugo Chávez si nenechal ujsť príležitosť zaútočiť na svojho kolumbijského rivala a spojenca Američanov.
Už krátko po tom, čo sa kolumbijský prezident Alvaro Uribe v priamom prenose ospravedlnil ekvádorskému kolegovi Rafaelovi Correovi a obaja skončili v objatí Huga Cháveza, sa ukázalo, že laptop obsahuje informácie hodné zlata.
Bola tam kompletná korešpondencia, tajné plány povstalcov, plány táborov. Americkým a kolumbijským špecialistom sa podarilo zrekonštruovať veliteľskú štruktúru a emailovú komunikáciu. A neskôr zabili alebo zajali dôležitých ľudí hnutia. K chaosu dopomohla aj smrť legendárneho vodcu povstalcov Manuela Marulanda, ktorý koncom februára zomrel údajne prirodzenou smrťou.
Falošný rozkaz
Kolumbijská armáda to využila. Podarilo sa jej dostať do obehu falošné rozkazy. V jednom z nich žiadala strážcov rukojemníkov, aby dovtedy rozdelených väzňov zhromaždili na jedno miesto. Rozkaz znel, že ich prevezú k šéfovi FARC Alfonsovi Canovi.
Všetko klapalo. Uverila im aj Ingrid Betancourtová, ktorá medzi povstalcami strávila nedobrovoľne takmer šesť a pol roka. Muži, ktorí si pre ňu prišli, boli oblečení ako rebeli, niektorí v tričkách s Che Guevarom a hovorili ako rebeli. Nechala sa odviesť. „S putami na rukách nás donútili nastúpiť do helikoptéry, bolo to veľmi ponižujúce,“ opisovala podľa AFP záchrannú akciu Betancourtová. „Potom náhle, keď už sme boli na palube, odzbrojili oboch povstalcov, ktorí nás sprevádzali, a šéf operácie skríkol: Sme kolumbijská armáda a vy ste voľní! Helikoptéra sa potom takmer zrútila, keď sme začali tlieskať, kričať a skákať od radosti,“ dodala. Útrapy, ktorými prešla, akoby zmizli.
Na slobode ako prvú objala matku, ktorá neprestala bojovať za jej oslobodenie. Zvítala sa s druhým manželom a objala svoje deti Lorenza a Melanie, ktoré za mamou prileteli z Paríža. „To, čo teraz cítim, sa veľmi blíži pocitom v raji,“ povedala podľa agentúry Reuters.
Tvár týždňa
Útla, silná
Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa zdalo, že väzenie uprostred džungle zlomilo jej ducha a svet bojuje už len o jej telo. Na videu povstalcov to bola extrémne chudá žena s vyhasnutými očami, ktorá nehovorila, iba otupene pozerala do zeme. Bol to šok pre všetkých, ktorí ju poznali pred únosom.
Rodená Kolumbijčanka, ktoré vyrástla v Paríži, bola útla žena plná života. Nedala sa zlomiť ani zastrašiť.
Prvú životnú skúšku zvládla ako 28–ročná. Rozviedla sa, opustila Francúzsko, exmanžela i deti a v roku 1989 sa vrátila do Kolumbie. Dala sa na politiku.
Už keď ju v roku 1994 zvolili za poslankyňu za stranu Zelených, bola známa ako bojovníčka proti korupcii. „Korupcia je AIDS našej spoločnosti. Musíme sa chrániť," tvrdila absolventka politológie v Paríži, ktorá v kampani rozdávala kondómy. O štyri roky neskôr sa stala senátorkou a v roku 2002 sa rozhodla kandidovať za prezidenta. „Bola veľmi neústupná, priama a schopná povedať hoci aj prezidentovi, že je zločinec a zlodej," povedala o nej jej matka.
Koncom februára 2002 šla autom do mesta San Vincente del Caquan. Bola s ňou len jej volebná manažérka. Viackrát ju varovali, aby nešla na územie rebelov. Tvrdila, že chce byť s ľuďmi „v dobrom aj v zlom".
Vyhrážali sa jej často. Naposledy, keď vyšla jej kniha Zloba v srdci o jej boji proti politickej kaste v pozadí politiky. V knihe svojim nepriateľom odkázala: „Vášnivo milujem život, nemám chuť zomrieť."
V zajatí to dokázala. Päťkrát sa pokúsila ujsť a každý deň cvičila, aby sa udržala v kondícii. A to napriek tomu, že mala reťaz na krku a zaobchádzali s ňou ako so zvieraťom. Jej otec únos neprežil. Zlyhalo mu srdce. Mame z džungle napísala, že jej nechutí jesť a vypadali jej vlasy. Ničila ju hepatitída B a kožná choroba.
Keď po takmer šesťapolročnom zajatí vystúpila z lietadla, žiarila. Po pár hodinách na slobode už hovorila, že sa chce stať kolumbijskou prezidentkou. Možno nahradí toho, kto ju zachránil. Prezidenta Uribeho.
(mim)
Akcia sa dostane do dejín pre svoju odvahu a efektivitu.
Juan Manuel Santos, kolumbijský minister obrany
