BRATISLAVA. Ľudia, ktorí sa na Slovensku presťahujú, významne menia populačný vývoj v jeho regiónoch. Tam, kde sa usadili, sa situácia začala zlepšovať.
Čo demografi zistili už pred mnohými rokmi, potvrdil minuloročný populačný vývoj, o ktorom včera informoval Štatistický úrad.
Východ verzus západ
Bratislavský kraj mal ešte v roku 2002 najmenej narodených na tisíc obyvateľov. Už v nasledujúcom roku však mierou pôrodnosti prevýšil ostatné kraje západného Slovenska a vlani aj oba stredoslovenské kraje.
Viac detí na tisíc obyvateľov sa vlani narodilo iba v Prešovskom a Košickom kraji. Napríklad oproti roku 1996 a mnohým nasledujúcim je ich však menej, kým v Bratislavskom kraji – ako jedinom na Slovensku – viac.
Narodeniu človeka často predchádza sobáš. Hoci detí, ktoré sa narodia mimo manželstva, je čoraz viac, ešte stále platí, že väčšina detí sa rodí zosobášeným párom.
Počtom sobášov na tisíc obyvateľov je Bratislavský kraj dokonca lepší ako všetky ostatné kraje. Pritom ešte v roku 1998 bol, naopak, najhorší.
Bratislava ťaží z migrácie
Šéfka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová pripomína, že Bratislava priťahuje ekonomicky aktívne obyvateľstvo. „Bratislava je centrum, kde sa sťahuje množstvo mladých ľudí zo všetkých regiónov Slovenska, a títo ľudia tu zakladajú rodiny.“
Aj sociologička Magdaléna Piscová si myslí, že štatistiku bratislavského regiónu nezlepšuje jeho pôvodné obyvateľstvo, ale prisťahovalci.
Ďalšie zvýšenie pôrodnosti však od nich neočakáva. „Momentálne rodia ženy z asi posledného ,baby boomu', narodené v 70. rokoch.“
Pôrodnosť na Slovensku je na kritickej úrovni. Zuzana Podmanická zo Štatistického úradu tvrdí, že svetoví demografi považujú za „kritickú hodnotu pre ďalší vývoj populácie“ 1,5 dieťaťa na jednu ženu. „To je na Slovensku už 12 rokov.“ O 10 rokov u nás môže žiť viac dôchodcov ako detí.
Kliknite - obrázok zväčšíte.