BRATISLAVA. Ústavný súd včera po prvý raz v histórii odročil svoje vyhlásenie rozhodnutia. Urobil to pri politicky veľmi citlivom Ficovom zákone o preukazovaní pôvodu majetku, a to na prosbu predsedu parlamentu Pavla Pašku zo Smeru.
Na vyhlásení sa chcel osobne zúčastniť, ale do Košíc nemohol prísť, lebo v Bratislave bola od rána schôdza Národnej rady.
Vyhoveli, hoci nemuseli
Plénum Ústavného súdu predsedovi parlamentu vyhovelo, hoci o to požiadal na poslednú chvíľu. O odročenie žiadal listom až včera, čo potvrdil aj jeho hovorca Jozef Plško.
Paška sa chcel na vyhlásení zúčastniť, hoci svojou prítomnosťou už nemohol nič ovplyvniť. Vypočul by si len verdikt rovnako ako prítomná verejnosť.
Keď už je totiž oznámený termín vyhlasovania rozhodnutia, tak text nálezu už musia mať sudcovia odhlasovaný.
Včera popoludní ho mala len predsedníčka súdu Ivetta Macejková prečítať. Namiesto toho o druhej oznámila dôvody, prečo plénum vyhlasovanie odročilo.
Paška v liste napísal, že sa chce osobne zúčastniť na vyhlásení, lebo „predmetná problematika je výsostne aktuálna a závažná“. Dôvodom je aj to, že „sa stala predmetom opakovanej snahy využiť poslaneckú zákonodarnú iniciatívu“.
Či tým predseda parlamentu myslel nedávnu snahu poslancov okolo Vladimíra Palka presadiť v parlamente ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, Plško neodpovedal.
Nereagoval ani na otázku, prečo netrval Paška na svojej prítomnosti aj vlani v decembri, keď Ústavný súd rozhodoval o novele interrupčného zákona.
Vyhlásenie ešte neodročili
Ústavní sudcovia takto vyhoveli účastníkovi konania včera po prvý raz v histórii súdu.
„Nikdy sme neodročili preto, lebo účastník konania požiadal o účasť na vyhlásení nálezu,“ povedal bývalý predseda súdu Ján Mazák, ktorý bol sudcom v rokoch 2000 až 2006.
Včerajšie rozhodnutie pléna nechcel komentovať. Ak sa počas jeho pôsobenia na súde odročovalo, tak len počas pojednávania, aby sudcovia získali lepší základ na svoje rozhodnutie.
„Pokiaľ si pamätám, tak nič podobné sa nám zatiaľ nestalo,“ potvrdil aj predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský. „Ak ide už len o vyhlásenie prijatého nálezu, o to ešte nikto nikdy nepožiadal, lebo to nemá žiaden význam,“ povedal.
Rychetský povedal, že odročením sa nič nemení, lebo rozhodnutie už musí byť napísané. Nesúhlasí preto s názorom, že včerajším rozhodnutím slovenských ústavných sudcov mohla byť narušená dôvera v nezávislosť súdu.
Nemyslí si to ani bývalý slovenský ústavný sudca Eduard Bárány, ktorý naďalej so súdom spolupracuje.
„Nemám ten pocit, že sa súd podriaďuje programu predsedu parlamentu. Keď tak treba povedať, že sa súd podriaďuje účasti ktoréhokoľvek účastníka,“ povedal.
Zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva Jozef Vozár hovorí, že včerajšie rozhodnutie je absolútne neštandardné. „Evokuje to pochybnosti, že súdna moc nie je nezávislá,“ povedal Vozár.
Zákon je koaličný problém
Ústavný súd posunul vyhlásenie svojho rozhodnutia k zákonu, ktorý môže rozhádať vládnu koalíciu.
Zatiaľ je medzi Smerom, HZDS a SNS dohoda, že kým sudcovia nerozhodnú, tak sa zákonom o preukazovaní pôvodu majetku nebudú zaoberať.
Zákon je však agendou premiéra Roberta Fica, ktorý ho ešte ako opozičný politik v roku 2005 presadil v parlamente. Pomohla mu vtedajšia koalícia. Teraz by na presadenie zákona musel hlasovať s opozíciou, s čím by malo problém HZDS aj SNS.
Zákon teoreticky môže pripraviť o majetok tých, ktorí nevedia vysvetliť, ako k nemu prišli. Predseda HZDS Vladimír Mečiar stále nepovedal, kde zobral peniaze na 40-miliónovú vilu Elektru. Jasno nie je ani pri majetku Jána Slotu zo SNS, ktorý síce oficiálne jachtu, luxusné autá či dom v Chorvátsku nevlastní, ale si ich užíva ako vlastné.
Macejková urobila rýchlu kariéru
Šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejkovámá za sebou pomerne úspešnú kariéru sudkyne, hoci do justície nastúpila až v roku 1992.
Za šestnásť rokov v justícii stihla sudkyňa, pôvodne podniková právnička Pozemných stavieb v Bratislave Ivetta Macejková toho pomerne dosť.
Ako sudkyňa začala Macejková pôsobiť na Okresnom súde Bratislava vidiek, kde sa z nej neskôr stala podpredsedníčka a následne aj predsedníčka súdu. Po štyroch rokoch od vymenovania za sudkyňu prešla na Krajský súd v Bratislave, kde do roku 1998 bola jeho predsedníčkou.
Z funkcie ju odvolal vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Dôvodom boli nepriaznivé výsledky kontroly dodržiavania rozvrhu práce sudcov. Macejková o tomto odvolaní v rozhovore pre SME povedala, že išlo o politické rozhodnutie. Z Krajského súdu prešla v roku 2006 na Najvyšší súd, kde sa stala jeho prvou trestnou sudkyňou. Bola aj sudcom odvolacej agendy Špeciálneho súdu. Za predsedníčku a zároveň aj sudkyňu Ústavného súdu ju vymenoval prezident Ivan Gašparovič vlani 16. februára.
Nevhodné, účelové, veľa otáznikov
Jeden z podporovateľov zákona o preukazovaní pôvodu majetku Daniel Lipšic hovorí, že Smer chce rozhodnutie za každú cenu oddialiť. V koalícii tak budú mať voľné leto bez konfliktu.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku je momentálne najväčší potenciálny problém, ktorý môže rozhádať vládnu koalíciu.
HZDS a SNS ho ostro odmietajú. Naopak Smer ho podporuje ešte od čias, keď s nimi v koalícii nebol.
Prispôsobenie sa Ústavného súdu Pavlovi Paškovi je podľa politológa Grigorija Mesežnikova veľmi „nevhodné, účelové“ a vyvoláva veľa otáznikov. Obzvlášť nezrozumiteľná je účasť Pašku na vynesení rozhodnutia, ak súd rozhodol, že zákon je protiústavný. Tento verdikt je podľa informácií SME pravdepodobnejší ako opačný.
Koalícia nevidí problém
Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová povedala, že jej rozhodnutie súdu pripadá normálne, keďže predseda parlamentu bol pracovne zaneprázdnený.
Podpredseda HZDS Milan Urbáni hovorí, že na rozhodnutie oddialiť vynesenie rozhodnutia sa treba pýtať šéfky Ústavného súdu.
„To nie je politická záležitosť. Do Ústavného súdu sa nemiešam. Je to apolitický orgán,“ povedal Urbáni.
Opozícia je prekvapená
„Predseda parlamentu predlžuje stav pozastavenia účinnosti zákona,“ myslí si poslanec KDH Daniel Lipšic.
Aj keď by bol podľa Lipšica zákon vyhlásený za protiústavný, Paška týmto oddiaľuje nájdenie nového riešenia.
„Smer má zámer rozhodnutie naťahovať,“ myslí si Lipšic.
Ani jedna situácia mu totiž podľa neho nevyhovuje. Ak zákon nebude protiústavný, koaliční partneri sa budú hnevať a ak bude protiústavný, Smer bude pod tlakom nájsť nové riešenie a koaliční partneri sa budú zase hnevať.
Za politické označil rozhodnutie Ústavného súdu aj poslanec SDKÚ Peter Miššík. Účasť Pašku na rozhodnutí podľa neho nie je nevyhnutná.
„Asi by vládnej koalícii v tejto chvíli nepomohlo, keby padlo rozhodnutie,“ myslí si poslanec. Na Ústavnom súde sa podľa neho ešte nikdy nič podobné nestalo. Nedokázal tak súd, že nie je nezávislý? „Tak ďaleko by som nezašiel, ale nie je to štandardný postup,“ dodal Miššík.
Predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka sa k celej veci odmietol vyjadriť: „Prvýkrát to počujem, nekomentujem to. Dnes nepoviem nič,“ vyhlásil.
Monika Todová Jozef Čavojec
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
