Komtesa de Maigret musela byť skvelá osoba. Na konci 19. storočia obdivovala ženu – sochárku a pýtala si od nej diela. Komtesa kašľala na to, že Camille Claudel nebola slávna, že jej štát nikdy neponúkal žiadnu zákazku a že nikdy nikto oficiálne nepotvrdil, že patrí medzi francúzskych umelcov.
V dobre, keď ženy nemali prístup na umelecké školy a za kurzy si museli platiť dvakrát viac ako muži, ona už rozpoznala talent. Teraz sú už aj iní takí múdri, a v týchto dňoch sa hrnú na výstavu Camille Claudel do parížskeho múzea Augusta Rodina. Sú tam také rady, že múzeum zastavuje predaj lístkov a návštevníkom radí, aby to skúsili na druhý deň.
O Camille je už známe všeličo, aj z filmu, kde hrá Isabelle Adjani a Gérard Depardieu. Camille si nemohla dovoliť platiť modelov, preto pracovala so svojou rodinou (jej brat bol slávny básnik Paul Claudel). Na nej napokon krásne videla, ako človek starne a stráca možnosti.
Známy je jej komplikovaný ľúbostný vzťah so svojím učiteľom, ženatým Rodinom. A známy jej aj jej pobyt na psychiatrii. Až v múzeu sa však dá pocítiť, aké to muselo byť skvelé, poznať temperamentnú, mladú ženu, čo pracuje s ťažkým kameňom a nežnými detailami modeluje ľudí, ktorí jej dlho nerozumeli.
