Podľa kurátorky výstavy Kataríny Hubovej zvyčajne patrí priestor Satelitu projektom skupinovým alebo tematickým, ale v tomto prípade neváhali po prvýkrát zaradiť do programu monografickú výstavu.

Umelec, učiteľ a aktivista

Ľubomír Longauer je výtvarník, ale aj pedagóg, profesor grafického dizajnu a jeho historik. Unikátny je jeho výskum tvorby Martina Benku či dejín slovenskej typografie. Veta zo správy k výstave „často sa verejne vyjadruje k problémom kultúry na obranu jej záujmov“ výstižne pomenovala jeho nekompromisný aktivistický postoj. V posledných rokoch sa venoval boju za vytvorenie ume­lecko-priemyselného múzea. Kým „dozrie doba“ na založenie národnej inštitúcie, buduje súkromný digitálny archív a venuje sa tvorbe.

Výstava Nápisy a písmená predstavuje neúnavného Longauera – humanistu a výtvarníka so zmyslom pre humor a iróniu. Autor má šesťdesiat, ale nehľadajte tu nič sentimentálne – neplače za starými časmi a neukladá sa na odpočinok. Nekompromisne ukazuje to, čo ho najviac trápi – antihumanizmus a mechanické preberanie myšlienok a názorov.

Výber sa dá rozdeliť na dve hlavné časti, pričom nosným prvkom je typografia – písmo použité v rôznych podobách. Plagáty, vizuály publikácií a knižné prebaly dokazujú šírku diela Longauera – grafického dizajnéra a mnohé už naznačujú témy, ktorým venoval výstavu. Vynikajú tu prebaly kníh realizované v 70. a 80. rokoch 20. storočia, s ktorými sa stretli mnohí čitatelia. Ak nie ako milovníci detektívok Zelenej knižnice vydavateľstva Slovenský spisovateľ, tak určite v edícii Čítanie študujúcej mládeže Tatranu.

Hlavnou časťou výstavy sú digitálne tlače, voľné grafiky a ilustrácie z posledných dvoch rokov. Písmo/písmená/text v dielach našich výtvarníkov (Urbásek, Mydlo, Ondreička a ďalší) majú rôznu funkciu a vizuálny charakter. Longauer každé z diel na písme postavil. Väčšinou pracuje s fragmentmi písmen a vytvára aj typografiu v priestore – písmom vyjadruje objekty, jeho pracovnú plochu tvorí priamo stena galérie (Téma „k“, Téma „g“). Len niektoré diela obsahujú ucelenú textovú výpoveď – známy verš „Rozboríme sveta starý základ“ však viacnásobným opakovaním znovu získava ironizujúci charakter.

Kafkovský svet

Témy sú temné. Aj vizuálne sú to temné grafiky, hoci si to návštevník nemusí všimnúť na prvý pohľad. Ak existuje niečo ako kafkovská atmosféra, tak ju vyjadrujú niektoré z týchto diel. Aj Longauer ukazuje monštruóznosť, s akou vie ľudská spoločnosť produkovať systém, ideológiu, manipuláciu. Moc je podľa neho „nemocou“, ktorá poškodí aj najlepšie chrbtice. Písmená namiesto hláv, červeno-čierna konštruktivistická farebnosť, krvavé oči, mechanizmy, ktoré sa stávajú mučiacimi nástrojmi.

Že „aparát“, ktorý má na mysli, je z minulosti a z iných spoločností? Nie som si tým istá, hoci pri rozhovore s autorom mám pocit, že sa vracia k Skupine 29, ktorú spoluzakladal v roku 1966. Ich samizdatový časopis Dočasník a archív rozsiahlej korešpondencie so svojou retro-estetikou strojopisu má iste vplyv na vizuálnu silu Longauerových grafických cyklov Záväzky mlčanlivosti alebo tiež stupne utajenia; Z najtajnejšieho cyklu: CIA, MI5, KGB alebo Trhový mechanizmus. Témy, ktoré nám pripomínajú biomorfné iniciály-čeľuste a písmená-stroje, žiaľ, nepatria iba minulosti.

Autor: Mária Rišková (Autorka je historička umenia a vedie priestor 13 kubikov)