obotu sa jeho Bathory premietne v Karlových Varoch a on už bude vedieť, čo na to všetko povedia diváci.

BRATISLAVA. Bude to poriadny horor, vravel o svojom novom filme Juraj Jakubisko. Prirodzene, mohli by sme si pomyslieť, veď nakrúcal o krvavej grófke Báthoryčke.

Lenže, vzápätí prišlo upozornenie – Jakubisko chystá obhajobu. Nepáčilo sa mu, čo z jednej mladej ženy dokázali spraviť dejiny a chcel preto jej obraz trochu upraviť.

Preto je logická otázka: môže byť Bathory horor, ak sa v ňom nebude masovo vraždiť?

Môže, upokojuje Juraj Jakubisko. „Viete, boli to strašné časy,“ vysvetľoval nám raz v rozhovore. „Ľudský život vtedy nemal vôbec žiadnu hodnotu. Urobiť z jednej ženy vrahyňu, to bol naozaj pekný horor. Oveľa desivejší ako obrázky, ktoré nám dookola nanucujú, aká bola Alžbeta Bátoryová sadistka.“

V sobotu sa jeho film v premiére premietne na festivale v Karlových Varoch. Niekoľko dní ho už veľkolepo oznamujú bilbordy a televízne spoty. A aby bola hra ešte zábavnejšia, k mediálnym informáciám ste ešte mohli dostať dva letáky priamo do ruky.

Jeden je ladený do tmavých farieb, druhý do svetlých. Na tom prvom sa píše o Alžbeti­ných vraždách, ten druhý sa zas snaží jej vinu vyvrátiť. A my by sme sa mali rozhodnúť. Lebo nejednoznačnosť, to je ten základný dojem, ktorý by nám mal zrejme vydržať až do konca filmovej projekcie.

Juraj Jakubisko hovorí: „K Bátoryčke sa správam láskyplne, ale že by som neveril v jej vinu? Vo filme uvidíte, ako nožničkami zabije jednu slúžku – mali by ste ma za blázna, keby som napriek tomu veril, že je nevinná. Snažil som sa však ukázať, ako k tejto legende asi došlo a prečo Bátoryčku tak pošpinili.“

Juraj Jakubisko robil na filme Bathory tri roky, potreboval naň štyristo miliónov korún. Čakanie na jeho konečnú verziu bolo dlhé, pretože taká veľká produkcia ešte na Slovensku a ani v okolitom regióne nevznikla. Režisér len opatrne odkrýval svoje tajomstvá.

Ambície a nápady

Aby sme sa zase tým hororom nedali úplne pomýliť, vravel. Barthory je vraj žánrovo rôznorodý film, milostný príbeh v ňom pomaly prechádza do psychologického a napokon sa pridáva aj otvorený boj. „Bude tam však aj veľa vízií, snov, poézie aj humoru.“

Niekto už vie, ako Jakubiskov film vyzerá celý, pretože na konci júna sa v Bratislave premietal pre VIP hostí. Denník SME pozvánku nedostal. Videli sme len desaťminútový zostrih – príbeh sa z neho odčítať nedal, bolo len vidno, ako sa Jakubisko výtvarne hral.

Napríklad, malú Alžbetu obliekol do ružova, ale čím bola staršia, tým boli jej šaty tmavšie a temnejšie. Cez červenú pomaly prešiel až po bordovú.

Keby mu také nápady vo filme chýbali, asi by sme sa čudovali. Viac sme asi zvedaví, ako sa zlúči tvorivá originalita s veľkými ambíciami projektu, na ktorom by sa mali zabávať masy.

Veľké plány kazili starosti

Je skvelé, že Jakubisko mal odvahu nakrútiť film v anglickom jazyku, zároveň však vedel, že sa mu bude musieť prispôsobiť a zabudnúť na štýl, ktorý ho preslávil. Hovoril: „Mladí sú dnes zvyknutí na McDonald, aj do bryndzových halušiek im musíte dať hranolčeky, aby ich zjedli. Posúva sa filmová estetika, a bol by som starý, keby som v pohyblivom svete zostal nehybný. To isté by možno platilo o Fellinim alebo Bergmanovi. Keby sa dnes so svojím filmom ukázal Antonioni, dostal by ešte peniaze na ďalší?“

Smelé plány Jakubiska sa však miešali so starosťami. Aj keď bola Bathory veľmi drahá, peniaze jej stále chýbali a plánovaná premiéra sa posúvala. Prvá mala byť minulú jeseň, druhá v januári.

Dobehnúť pesničku

Nakrúcanie zdržovalo, že niekoľko členov štábu odišlo, lebo s produkciou filmu neboli spokojní. „Naháňali nás, chceli od nás, aby sme platili okamžite a v hotovosti. Pri veľkých projektoch však nemáte peniaze vždy a vtedy, keď vás od nich niekto žiada. Bohužiaľ, v štábe to vyvolalo vzbury,“ vravel Jakubisko.

To boli oveľa väčšie starosti ako tie, čo vznikli okolo upútavok v Českej televízii. Šírili sa správy, že ČT by ich chcela cenzurovať – potreboval sa však len dohodnúť na vysielacom čase, pretože niektoré zábery obsahovali veľa násilia.

Spoty však potvrdzujú informáciu, že Bathory už naozaj príde do kina – 10. júla. Takže by už nemali platiť škodoradostné posmešky, že jediné, čo z neho zostane, bude pesnička Katky Knechtovej Muoj bože.