NOVÁKY. Z prečinu všeobecného ohrozenia obvinil vyšetrovateľ štyroch riadiacich pracovníkov Hornonitrianskych baní v súvislosti s prievalom, ktorý v novembri 2006 usmrtil štyroch zamestnancov Bane Nováky. Obvineným hrozí podľa trenčianskej policajnej hovorkyne Kataríny Hlaváčovej trest odňatia slobody od štyroch do desiatich rokov, sú stíhaní na slobode.

Projektový manažér baní Stanislav Gurský, ktorý bol v čase nešťastia riaditeľom Bane Nováky, včera o obvinení nevedel: „Nemám o tom žiadne informácie, takže sa nemôžem vyjadriť ani k tomu, kto je medzi obvinenými.“ Samotné obvinenie komentovať nechcel.

Komisia: porušili predpisy

Krátko po tragédii Gurský tvrdil, že vedenie baní nezanedbalo geologický prieskum ani bezpečnostné predpisy. Odlišný názor mala vyšetrovacia komisia, ktorá zverejnila podrobný materiál z vyšetrovania vlani v októbri, takmer rok po banskom nešťastí.

Na mohutnom prievale sa podľa Bohuša Sliackeho, predsedu Obvodného banského úradu v Prievidzi, podpísali nepriaznivé geologické faktory, ale aj porušenie bezpečnost­ných predpisov.

Jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi zanedbaním predpisov a tragédiou sa komisii nepodarilo dokázať. Obvodný banský úrad uložil Hornonitrianskym baniam miliónovú pokutu.

Dva vrty chýbali

Vyšetrovacia komisia spochybnila aj geologický prieskum, o ktorom bane tvrdili, že bol dostatočný. Namiesto dvoch predpísaných vrtov sa robil iba jeden, čo pri zverejnení vyšetrovacej správy konštatoval aj minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.

„Otvorená je aj otázka dvoch nezrealizovaných vrtov, ktoré v schvaľovacej dokumentácii boli. V skutočnosti sa urobil iba náhradný vrt.“

Rodiny chcú spravodlivosť

S obvinením konkrétnych osôb sú spokojné rodiny obetí.

„Od začiatku sme chceli počuť mená konkrétnych vinníkov. Teraz veríme, že celá pravda vyjde najavo, bude súdny proces,“ povedala Miroslava Ondrejková, vdova po jednom z baníkov.

Rodiny mŕtvych baníkov boli od začiatku presvedčené, že za tragédiu nesú zodpovednosť konkrétni ľudia. „Naši manželia už niekoľko dní pred tragédiou tvrdili, že v bani sa niečo deje, no nik ich nepočúval. Chodili do nej so strachom,“ dodala Ondrejková.

Jej slová potvrdzujú aj výsledky vyšetrovacej správy z októbra. Objem vytekajúcej vody z nadložia sa začal výrazne zvyšovať už 4. novembra, teda dvanásť dní pred tragédiou. Zo 60 litrov za minútu vzrástol na 200 litrov, pričom sa dostatočne nepreskúmalo, či to spôsobuje banská činnosť, alebo iné činitele v nadloží.

Pracovali v rizikovej bani

V prípade, že by sa robili predpísané dva vrty, skôr sa dalo zistiť, či je skladba nadložia v súlade s geologickými mapami, alebo sa tam tvorí anomália.

Na vzniknutú situáciu reagoval v zmysle zákona podľa ministra Jahnátka iba jeden z revírnikov, ktorý chlapov z rizikového pracoviska stiahol.

V nasledujúcich dňoch ich sem dali pracovať opäť, hoci úsek bol zaradený do kategórie baní s nebezpečenstvom prievalu. V takýchto prípadoch obvodný banský úrad nariaďuje postupy, za ktorých sa môže na danom úseku ťažiť.

Na tomto úseku sa mala zmenšiť šírka stenového porubu. Nariadenie sa už nestihlo vykonať, lebo 16. novembra sa stala tragédia. Mohutný zával hornín a bahna zaplavil chodbu, kde pracovalo v tom čase 11 baníkov. Štyrom z nich sa už nepodarilo utiecť. Zával bol taký mohutný, že roztrhal na kusy aj ťažké banské mechanizmy a prejavil sa na povrchu mohutným kráterom.