PARÍŽ, BRATISLAVA. Pojem poľský inštalatér bol pred troma rokmi pre Francúzov ešte hrozbou. Skloňoval sa sociálny dumping a hovorilo sa o tom, že lacná pracovná sila z východu vystrnadí domácich.
Aj preto Francúzi odmietli v referende ústavnú zmluvu EÚ a vôbec neuvažovali, že by otvorili svoj pracovný trh podľa vzoru Veľkej Británie, Írska či Škandinávie.
Časy sa menia a po nástupe prezidenta Nicolasa Sarkozyho vyrukoval Paríž s novou iniciatívou. Presne štyri roky po rozšírení únie na východ sa rozhodol zrušiť všetky pracovné obmedzenia. „Robotníci z Poľska a východnej Európy sú u nás vítaní. Svet sa zmenil a aj Francúzsko je teraz otvorené,“ vyhlásila ministerka financií Christine Lagarde.
Stop budú mať naďalej Rumuni a Bulhari, ktorí do únie vstupovali vlani.
Práce je dosť
Stratégia korešponduje s novým dôrazom Paríža na privilegované vzťahy so strednou Európou. „Obrázok inštalatéra je už zabudnutý. Vo Francúzsku máme 500–tisíc voľných pracovných miest. Dnes potrebujeme Európu, ktorá sa posúva vpred a je otvorená,“ hovorí minister práce Xavier Bertrand.
Podľa neho Francúzi začínajú chápať, že otvorené hranice pre robotníkov z východu neznamenajú zvýšenie nezamestnanosti.
Otvorenie trhu presadzovali podnikateľské skupiny, ale súhlasili s ním aj odborári. „Máme pozitívnu skúsenosť so Španielmi. Keď vstupovali do únie, mali nízke platy a my sme mali obavy, že prídu k nám. Nič sa však nestalo a dnes je životná úroveň v oboch krajinách rovnaká,“ hovorí predstaviteľ odborovej skupiny CFDT Marcel Grignard.
Briti boli múdrejší
Paríž dnes dokonca pripúšťa, že mal s gestom vyjsť oveľa skôr. „Briti urobili dobre, keď sa rozhodli otvoriť svoj pracovný trh. My sme urobili chybu,“ povedal Jacques Attali, ktorý predsedal vládnej Komisii pre rast Francúzska a bol prvým prezidentom Európskej banky na obnovu a rozvoj (EBRD). O to, či bude Francúzsko dostatočne atraktívne pre Slovákov, sa nebojí. „Naša krajina je krajšia a máme aj lepšie počasie,“ porovnáva s britským ostrovmi.
Podľa štatistík je najviac voľných miest v hoteloch, reštauráciách, stavebníctve, ale žiadaní sú aj odborníci z finančníctva a počítačového priemyslu.
Slováci sa nehrnú
Slovenská ambasáda vo Francúzsku neočakáva masívny prílev Slovákov. Skôr ich ráta na stovky, maximálne niekoľko tisícok. „Odhadujeme, že to bude oveľa, oveľa nižšie číslo ako na Britských ostrovoch,“ hovorí konzul Daniel Belanský. Do kráľovstva odišlo po rozšírení únie v roku 2004 vyše 40tisíc Slovákov.
„Umiestniť sa na tunajšom trhu práce znamená najmä solídne ovládanie francúzskeho jazyka. To je najväčšia bariéra,“ dodáva Belanský.
Po rozhodnutí Paríža potrebujú Slováci na území únie pracovné povolenia už iba v Nemecku, Rakúsku a Belgicku. Berlín a Viedeň zrejme využijú možnosť ponechať ich až do roku 2011.
Voľné miesta
živnostníci – klampiari, pokrývači, inštalatéri, automechanici,
hoteliérstvo, reštauračné služby,
finančníctvo, IT–priemysel,
poľnohospodárstvo – sezónne práce napríklad zber hrozna,
najprosperujúcejšie regióny: Paríž a aglomerácia, Lyon, Lille, Štrasburg (Alsasko–Lotrinsko),
minimálna hodinová mzda je vo Francúzsku je 8,44 eura.
