Naháňači búrok alebo milé rosničky

Dnes bude jasno, teploty sa budú pohybovať od 35 do 37 stupňov. Navečer miestami búrky, takže si na rande nezabudnite vziať dáždnik. Biopredpoveď - silná záťaž,“ srdečne sa usmieva televízna rosnička v sexi tričku. Je meteorologička?

Aké bude dnes počasie? Špekulujeme každé ráno – či už preto, aby sme sa vhodne obliekli do práce, alebo aby sme zistili, či nám prietrž mračien nepokazí naplánovaný výlet.

Slnko, dážď a vietor vonkoncom nie sú ľahostajné ani pilotom lietadiel a kapitánom lodí, od počasia závisí úspech poľnohospodárov.

Meteorológia alebo skôr javy súvisiace so zložením a pohybmi atmosféry ovplyvňujú aj také podujatia ako olympijské hry. Aténam napríklad v roku 2000 zamietli žiadosť o usporiadanie letných olympijských hier preto, že Grécko býva veľmi často postihnuté „epizódami vysokých koncentrácií prízemného ozónu“, ktorý negatívne pôsobí na zdravie ľudí aj rastlín. Možno aj preto sa o meteorológiu zaujímajú mnohí; vyštudovaných meteorológov však máme málo.

Začiatok – vlastné pozorovania a merania

„Priemerná návštevnosť našej webstránky je okolo 4 000 ľudí mesačne a webovú stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu navštevuje ešte oveľa viac záujemcov,“ hovorí vedúci oddelenia meteorológie a klimatológie Univerzity Komenského Milan Lapin. "Veľa mladých ľudí sa zaujíma o meteorológiu, dokonca si za vlastné peniaze zadovážia automatické meteorologické stanice a robia vlastné pozorovania a analýzy."

Podobne zrejme začínali všetci, ktorí sú s meteorológiou spriahnutí dodnes. „Možno to bude znieť ako klišé, ale ja som sa o meteorológiu zaujímala odmalička,“ hovorí Miriam Jarošová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. „Začalo to klasickými pozorovaniami počasia na hodinách fyziky, potom som si pohľadala knižky, ktoré sa za socializmu dali zohnať a po maturite som nemusela o ďalšom smerovaní rozmýšľať. A neľutujem, dodnes ma moja práca zaujíma.“

Aj Milan Lapin sa začal vážne zaujímať o tento odbor ako školák a dvanásťročný už robil pravidelné pozorovania – trikrát denne päť rokov. Ďalšie smerovanie bolo jasné: gymnázium a Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského.

Obávaný matfyz odrádza študentov

A tam je práve pes zakopaný - meteorológia a klimatológia sa študujú na obávanom „matfyze“ a predstava náročnej matematiky a fyziky odrádza väčšinu záujemcov.

„V prvých troch ročníkoch sa prednáša matematika aj fyzika, pretože meteorológ ani klimatológ sa bez nej nezaobídu. Ale ani ten, kto zmaturuje na dvojku alebo trojku sa nemusí vzdávať - ľudia so skutočne hlbokým záujmom to zvládnu,“ tvrdí Milan Lapin.

Mnohí potenciálni meteorológovia však zrejme nie sú takí optimistickí, pretože na štúdium sa hlási veľmi málo ľudí. Meteorológiu ročne končia traja-štyria študenti a ročná potreba ľudí s takýmto vzdelaním u nás je o niečo vyššia, preto by sa uplatnili aj viacerí. Záujem je však dlhodobo nižší.

Absolventi meteorológie sa dokážu dobre uplatniť

„Je mnoho škôl, kde sa dá diplom získať ľahšie,“ krčí plecami Milan Lapin. Ale s úrovňou absolventov je spokojný. „Sú dobrí a mnohí si nájdu uplatnenie aj v zahraničnej konkurencii vo Veľkej Británii, Nemecku Spojených štátoch a obstoja.“

Absolventi tohto odboru nemajú problémy s uplatnením ani doma, dokonca je ich nedostatok.

„Na niektorých pracoviskách Slovenského hydrometeorologického ústavu chýba až 50 percent vyštudovaných meteorológov a klimatológov – musia ich nahrádzať prekvalifikovaní poľnohospodári a iní absolventi.“

„Je široká škála odborov, kde sa môžu ľudia s týmto vzdelaním uplatniť; bioklimatológia, synoptická a letecká meteorológia, agrometeorológia, mikroklimatológia, vodohospodárske a iné analýzy,“ hovorí Miriam Jarošová.

Vonku či pri počítači – atmosféra robí divy

Práca je veľmi rôznorodá – od meraní a pozorovaní cez spracovávanie údajov a ich analýzu až po vypracovanie modelov, scenárov a prognóz. V teréne, alebo pri počítači. S voľným režimom výskumníka alebo nepretržité služby pri predpovediach a leteckej meteorológii." Aj keď predpovedanie počasia na prvý pohľad vyzerá ako rutina – Miriam Jarošová tvrdí, že atmosféra dokáže pripraviť prekvapenia aj skúseným odborníkom. Nikdy sa pri nej nenudí.

Meteorologička: musíme držať krok so svetom

Naše televízne rosničky matematiku a fyziku nepotrebujú – pretože predpovede dostávajú pripravené. Meteorológ sa však bez nich nezaobíde; potrebuje napríklad vyrátať, ako sa zachová prichádzajúca búrka.

Meteorológia je veda o atmosfére a študuje fyzikálne aj chemické procesy v atmosfére, vrátane interakcií s inými zložkami prírodného prostredia.

Jednou z hlavných úloh meteorológie je prognóza počasia, tam, kde kedysi starí ľudia využívali svoje reumatické kolená, využíva moderná veda výstupy matematických numerických modelov procesov v atmosfére celej Zeme, alebo aspoň značnej časti príslušnej pologule.

Atmosféra nemá hranice

Tieto výstupy poskytujú svetové centrá jednotlivým národným meteorologickým službám, kde sa robí regionálna interpretácia prognózy počasia s využitím meraní v sieti meteorologických staníc zo širšieho okolia daného štátu s použitím regionálnych meteorologických numerickych modelov. Slovensko sa zúčastňuje niekoľkých európskych projektov, úzko spolupracuje napríklad s francúzskou meteorologickou službou. Musíme držať krok so svetom, pretože inak by sme nemohli robiť dobré predpovede,“ hovorí meteorologička Miriam Jarošová.

Meteorológia študuje aj procesy v hraničnej a prízemnej vrstve atmosféry, zaoberá sa fyzikou oblakov a zrážok, leteckou meteorológiou, agrometeorológiou, znečisťovaním ovzdušia a jeho ekologickými následkami.

Štúdium zmien globálnej klímy a klíma miest

Klimatológia sa zaoberá analýzou a výskumom dlhodobého režimu atmosférických podmienok na základe spoľahlivých dlhodobých meraní podľa metód, ktoré sú unifikované na celom svete. Okrem štatistického spracovania rozličných charakteristík klimatických pomerov sa v tejto disciplíne riešia aj problémy zmien a kolísania klímy vrátane prirodzených a človekom podmienených príčin týchto zmien.

Najnovším problémom klimatológie je predpokladaná zmena globálnej klímy vplyvom rastu skleníkového efektu atmosféry.

Študuje aj problémy klímy miest, bioklímu, mikroklímu a podobne.

Meteorológ alebo klimatológ preto musí ovládať fyzikálnu podstatu procesov prebiehajúcich v atmosfére a v klimatickom systéme Zeme. Zídu sa mu pri zostrojovaní simulácií a modelových riešení týchto procesov a pri ich overovaní.

Prognózy: čo bude

o sto rokov?

Meteorológ pracuje aj s numerickými a kombinovanými metódami prognóz počasia na niekoľko hodín až 10 dní, využíva štatistické metódy výpočtov a odhadov návrhových klimatologických charakteristík a klimatologických prognóz s časovým horizontom do 100 rokov (prípadne aj viac) s využitím teoretických rozdelení pravdepodobností.

Zdroj: www.fmph.uniba.sk

Špecializácie v odbore

Synoptický meteorológ – predpoveď počasia v bežnej prevádzke

Letecký meteorológ – predpoveď počasia pre zabezpečenie letectva

Numerický meteorológ – dynamické modely na prognózu počasia

Aerologický meteorológ – meranie a analýza vo voľnej atmosfére

Meteorológ pre satelitné a radarové merania

Meteorológ pre pozemné merania a prístrojovú techniku

Meteorológ pre štúdium slnečnej radiácie

Horský meteorológ, klimatológ

Všeobecný klimatológ – klimatológia, spracovanie scenárov,

Aplikovaný klimatológ – spracovanie klimatologických informácií