TRENČIANSKE TEPLICE. Omar Sharif (76) stvárnil viac ako sto filmových postáv a nakrúcaniu sa venuje dodnes. Na MFF Artfilm dostal cenu Hercova misia. Pri pokladaní tabuľky na Most slávy povedal, že do Trenčianskych Teplíc plánuje priviesť svoju rodinu: „Chcem jej ukázať toto prekrásne mestečko, pretože tu nechám kus svojho srdca.“
Ľahká cesta k sláve
„Žiaden iný herec ešte nikdy nemal také uvedenie na plátno ako ja,“ povedal novinárom. Spomínal na film Lawrence z Arábie a na postavu šejka, ktorá mu otvorila cestu do Hollywoodu. Pamätný záber sa nakrúcal na jediný pokus. Prešiel v ňom tri kilometre a predchádzali mu týždne výcviku jazdy na ťave. „Hocikto z takého záberu by sa stal hneď hviezdou,“ dodal.
Zaspomínal si i na nakrúcanie Dr. Živaga. Nebolo ľahké stvárniť básnika, musel hrať tak, aby sa mu v očiach odrážal poetický pohľad na svet. Jeho obrovským filmovým vzorom bol Charlie Chaplin. Naučil sa od neho všetko, čo vie. Mal šťastie, že televízia prišla do Egypta, až keď mal 29 rokov. Dovtedy všetky filmy sledoval iba v kine.
Plač na počkanie
Zamlada hral zväčša milovníkov. Hoci si roly užíval, nebolo vraj „veľmi ťažké hrať mladého a pekného a robiť cmuk-cmuk“. Teraz uprednostňuje komplexnejšie postavy, ako napríklad vo filme Môj učiteľ Ibrahim. Stále však zostáva romantický. A sentimentálny, čo na sebe nemá rád. Rozplakať sa dokáže aj pri sledovaní televízie. Plač na počkanie predviedol aj na tlačovej konferencii.
Nenatáča už filmy o vojnách a násilí, pretože ich neznáša. Snaží sa zblížiť ľudí rozdielnej rasy a vierovyznania. Príkladom toho, že to ide, sú jeho vnukovia. „Jeden je moslim, druhý žid, navzájom sa však milujú.“ On sám v živote miloval jedinú ženu, ktorú nikdy nemal opustiť. Po nej mal len štyri vzťahy. Každý trval tri mesiace. Už nikdy však svojim partnerkám nedovolil prebúdzať sa pri ňom. Zbožňuje totiž pokojné rána.
Stretnutie s Passerom
Sharif bol raz členom štábu, pred ktorého zrakom producenti vyhodili režiséra pre príšerný scenár iba deň pred nakrúcaním. Zavolal teda svojho priateľa, ktorý sa mal nahnutého projektu ujať. Náramne si ho užili, išlo o čistú improvizáciu. „Každá scéna toho filmu je sama osebe výborná, lenže keď ich dáte dokopy, vôbec to nefunguje,“ smial sa Sharif.
Tým priateľom bol český režisér Ivan Passer žijúci v USA, ktorý sa zúčastnil na otvorení Artfimu pri príležitosti svojich 75. narodenín. Minulý rok bol na festivale aj ocenený. Sharif sa s ním v Tepliciach stretol od nakrúcania v roku 1975 prvýkrát, čomu sa veľmi tešil.
Vždy skončí pri matke
„Nech hovorím o čomkoľvek, vždy skončím pri svojej matke,“ povedal Sharif. Potvrdil to aj na Moste slávy, kde si zaspomínal na to, ako ho matka bíjavala ružovými papučami. Vďaka jej rozhodnutiu dať ho na anglickú školu sa stal hercom. Ona ho tam však poslala pre „zlé anglické jedlo“. Aby mu nechutilo a aby tak schudol, lebo bol tučný.
Pri matkinej smrteľnej posteli strávil 15 ťažkých dní. Tam pochopil, aké dôležité je veriť. Iba pre silu, ktorú viera samotná dáva. Hoci sa sám za príliš veriaceho nepovažuje, zapôsobila na neho úľava, čo matka z modlitby prežívala: „Teraz preto verím, že ak existuje raj, matka je iste v ňom, a dúfam, že ma tam raz zoberie.“
Nenatáča už filmy o vojnách a násilí, pretože ich neznáša. Snaží sa zblížiť ľudí rozdielnej rasy a vierovyznania.
