TEL AVIV. Izrael dostane späť svojich vojakov z Libanonu.
Ehud Goldwasser a Eldad Regev, ktorých uniesol Hizballáh takmer pred dvoma rokmi, sú určite mŕtvi. Včera to prvýkrát verejne priznal izraelský premiér Ehud Olmert.
Únos, ktorý začal vojnu
Na rokovaní kabinetu, ktorý veľkou väčšinou podporil výmenu vojakov za libanonských väzňov zadržiavaných v Izraeli, tiež vyhlásil, že záložníci pravdepodobne zomreli pri únose alebo krátko po ňom.
Ich oslobodenie bolo pritom jedným z hlavných motívov druhej libanonskej vojny. Trvala 34 dní a vyžiadala si viac ako tisícku obetí v Libanone a viac ako sto mŕtvych Izraelčanov.
Dohoda s Hizballáhom zaručuje oslobodenie teroristu Samíra Kuntara, čo je pre Izrael zvlášť bolestné.
Hizballáh sa bije do pŕs
Kuntar takmer pred dvadsiatimi rokmi vnikol do domu mladej rodiny v Nahariji, uniesol z neho otca s malým dieťaťom a nemilosrdne ich zabil.
Terorista, ktorý vraždil ako 16-ročný, si v Izraeli odpykáva štyri doživotné tresty. Izraelská vláda si napriek tomu a napriek skutočnosti, že z Libanonu už zrejme dovezie len truhly so svojimi mužmi, myslí, že dohoda s Hizballáhom sa musí uskutočniť.
Velí to izraelská tradícia, podľa ktorej musí štát urobiť čokoľvek pre návrat svojich ľudí domov. „Ak sa štát vzdá jedného zo svojich synov, potom sa jedného dňa synovia vzdajú svojho štátu," povedal pred hlasovaním minister Šaul Mofaz.
Ministri tiež boli pod veľkým tlakom verejnosti, keďže rodinám unesených vojakov sa podarilo zmobilizovať verejnosť a požadovať od vlády, aby ukončila ich neistotu.
Ešte včera príbuzní vojakov odmietali uveriť, že ich blízki sú mŕtvi.
Mossad: Zaplatíme priveľa
Dohodu na poslednú chvíľu chceli zhatiť šéfovia bezpečnostných služieb Šin Bet aj Mossadu, ktorí tvrdili, že cena za návrat Goldwassera a Regeva bude privysoká a len navnadí Hizballáh na ďalšie únosy.
Krátko po izraelskom rozhodnutí Hizballáh vyhlásil, že výmena väzňov je dôkazom jeho sily. O jej výhodnosti nebol podľa izraelských médií presvedčený ani premiér Ehud Olmert. Jeho poradcovia to vysvetlili tak, že všetko zašlo priďaleko a problém sa musel rozseknúť.
