Mama žije trinásť rokov sama. Zvláda všetko, okrem zopár maličkostí - právne záležitosti,
sťahovanie, vŕtanie, auto, elektronika.
Je dlhoročnou klientkou Hondy a využíva služby spojené s vlastníctvom auta tejto značky. Jej súčasný model má otváranie na diaľkové ovládanie. Ovládač prestal fungovať. Má náhradný, no nechcela riskovať, že by sa pokazil aj ten.
Zašla do servisu prvýkrát. Mladý inžinier jej povedal, že sa tým nebude zaoberať. Nech si to ide domov odšróbovať, porovnať s náhradným ovládačom a príde povedať, čo zistila. Mama neprotestovala, urobila, ako jej kázal. Zistila,
že by to mohlo byť v batérii,
ale nemala istotu.
Zašla do servisu druhýkrát. Trvala na tom, aby si ovládač nechali a zistili, čo s ním je, prípadne opravili. Odkázali ju na dievča, ktoré ovládač prevzalo, vraj ju budú kontaktovať. Dva týždne sa nič nedialo. Zavolala do servisu, vraj to zaslali výrobcovi, aby to opravil. Nech sa zastaví o dva týždne.
Navštívila servis tretíkrát. „Pozrieme, či to prišlo, nemôžeme to nájsť, no nájdeme, príďte zajtra.“ To mama odmietla. Došlo k ďalšiemu kolu hľadania. Nepozerali do papierov, neskúmali evidencie v počítači, kutrali po šuflíkoch
a poličkách. Dala si zavolať riaditeľku. Oznámili jej, že bola odvolaná, je tu nový vedúci. Odišla s tým, že príde zajtra.
Navštívila servis štvrtýkrát. Ovládač našli. Nezaslali ho
výrobcovi, ako tvrdili, neskontrolovali batériu, spoje, ani
ho neotvorili. Skôr než mama
otvorila ústa, vedúci na ňu vyskočil, že s rozčúlenými ľuďmi sa nebaví. Odišiel. Čo mala
robiť? Ovládač bol nefunkčný
a ona ho potrebovala. Odchádzala s úporným sebaovládaním sa a vetou: „Do dvoch dní to bude opravené a predpokladám, že ste rozumeli všetkým slovám.“
O dva dni zazvonil telefón, pán vedúci. „Dojdite si, máte to opravené, zaplatíte iba
za baterečku. Robotu vám
neúčtujeme.“ Dosť drzé vzhľadom na vývoj situácie.
Navštívila servis piaty raz. Na moju radu aj s faktúrou
za stratený čas, spálený benzín a amortizáciu auta. Keďže sme féroví, tak to bude za konzultácie a dopravu na konzultácie do servisu. Ťahať klientov za nos sa nemusí vyplatiť .
Keby inžinier pri prvej návšteve pozrel dovnútra ovládača, keby vedúci namiesto
pestovania ega z nového postu prikázal skontrolovať ovládač, keby neboli klamali o priebehu opravy a viedli evidencie, mohli si všetci ušetriť kopu
času. Keby sa správali ako
sa na slušný servis patrí,
mohla si aj mama ušetriť
kopu času.
Mama je veľmi samostatná. Ale aj bezbranná voči kvázi odborníkom. A bohužiaľ, nie
je v tom sama. Tak sa jej, ale
aj tých ostatných, musí
niekto zastať.
herichova.blog.sme.sk
Autor: Michaela Herichová
