BRATISLAVA. Je symbolické a zákonité, že smutnú správu o úmrtí pražskej spisovateľky Lenky Reinerovej, ktorá zomrela vo veku 92 rokov v piatok večer, oznámil verejnosti vydavateľ Joachim Dvořák. On ju pred ôsmimi rokmi predstavil českým čitateľom a za krátky čas jej vydal šesť kníh.
„Objavil som ju niekedy koncom roku 1999 u jedného českého emigranta, kníhkupca vo Frankfurte nad Mohanom,“ povedal včera pre SME. „Zaujalo ma, že na chrbte knihy v nemčine bolo napísané meno Reinerová s dlhým á. Vôbec som ju nepoznal a keď som sa dozvedel, že je to pražská spisovateľka, čo píše po nemecky, hneď po návrate som jej zatelefonoval a navštívil ju. Asi sme si padli do oka a po pol roku som jej vydal knihu Kavárna nad Prahou.“ K nej neskôr pribudli Bez adresy, Všechny barvy slunce a noci, Vůně mandlí (s fotografiami Slovenky Magdalény Robinsonovej), Praha bláznivá a Čekárny mého života.
Reinerová, narodená v Prahe v roku 1916, pôsobila od roku 1935 v emigrantskom časopise Arbeiter Illustrierte Zeitung. Keď ju vyslali napísať reportáž z Rumunska, zachránili jej zrejme život - po varovaní sa už nevrátila a unikla (na rozdiel od svojich príbuzných) tak koncentračnému táboru. Dostala sa do Paríža, kde sa ocitla vo väzení, a potom s pomocou Egona Erwina Kischa utiekla do Mexika.
Ako mnohí komunisti aj ona sa vrátila po roku 1948 do svojej pôvodnej vlasti a rovnako ako mnohí aj ona poznala po nacistickom aj komunistické väzenie. Rehabilitovali ju až v šesťdesiatych rokoch, no po okupácii v roku 1968 mala opäť zákaz publikovať a živila sa prekladaním českých autorov do nemčiny.
„Predstaviť ju českému publiku nebolo jednoduché,“ hovorí Dvořák. „Spomínam, si, ako som sa rozprával so zástupcami istého známeho ženského časopisu a navrhol im, aby s ňou urobili rozhovor. Namietli, že je stará, na čo som im povedal, že je možno stará vekom, ale strčila by do vrecka polovicu ich čitateliek.“
Nezáujem sa podarilo prelomiť až časom, keď začala dostávať v Nemecku, kde jej knihy poznali, významné ceny - Schillerov prsteň, Goetheho medailu či Veľký kríž za zásluhy. „Keď o niečom hovorila, malo to váhu toho obrovského rozhľadu a toho, čo zažila,“ dodáva Dvořák.
Autor: Alexander Balogh © SME
