BRATISLAVA. Španieli boli „stokrát“ favoritom veľkého futbalového turnaja.
Na majstrovstvách sveta sa dostali iba raz do semifinále. Aj to v päťdesiatom v Brazílii, kde nehrali všetci najlepší. Vyhrali majstrovstvá Európy doma v roku 1964, ale ani vtedy nesúťažila kompletná elita.
Skvelí futbalisti hviezdnych manierov nikdy nič nedotiahli do konca. Pohádali sa, prestali hrať, často sa viac venovali médiam ako tímovej práci.
Autogramiáda v luxusných hoteloch boli dôležitejšie ako góly na ihrisku. Boli to klubovými úspechmi zhýčkaní futbalisti. Fešáci pre reklamu nóbl výrobkov.
Brazílčania aj Francúzi sa naučili hrať disciplnovane dávnejšie. Španieli až keď prišiel José Luis Aragonés Suárez Martínez. O necelý mesiac (28. júla) bude mať sedemdesiat.
Veľká noha
Aragonés bol veľmi dobrý futbalista. Už si ho fanúšikovia nepamätajú ako van Bastena alebo Donadoniho, ale v španielskej lige dal v drese madridského Atlética v 265 zápasoch 153 gólov.
Získal s ním tri tituly majstra, jedenásť ráz reprezentoval, dal tri góly. Hovorili mu Zapatones - veľké nohy. Vždy ich strčil tam, odkiaľ sa triafa do siete.
Od roku 1974 trénoval osem španielskych klubov. Aj FC Barcelona, Valenciu. Nikdy nie Real. Jeho srdcovka je Atlético (v roku 1977 s ním získal tuitul). Klub, ktorému drží palce nástupca trónu princ Felipe. Kráľ prirodzene drukuje Realu.
V súčasnom výbere Španielov sú iba dvaja z Realu, traja v FC Barcelona.
Základ tvoria Valencia, ktorá takmer vypadla a prekvapenie La Ligy Villarreal. V širšom kádri je štvorica anglického Liverpoolu. Jeho tréner Benítez je Aragonésovym dobrým kamarátom, ostrovným radcom.
Morózny mudrc
Ako hráč bol „veľká noha“, ako tréner dostal prezývku mudrc. Introvert, na prvý pohľad morózny človek.
Áno, aj. Na jednej strane sa vie s novinárom porozprávať aj na ceste z mixzóny po autobus a ešte chvíľu.
Do remesla si však kafrať nedá. „Nenecháte oddychovať hráčov Realu a Barcelony, o pár dní hrajú derby?“ spýtali sa Aragonésa v Bratislave na tlačovej besede pred odvetným barážovým zápasom s našimi v roku 2005. Prvý vyhrali 5:1.
Puyolovi (FC) a Raúlovi (Real) spadli od prekvapenia sánky. Poznali trénerovu odpoveď. „Takú požiadavku by mohli páni tréneri alebo prezidenti vysloviť raz. Bolo by to naposledy.“
Nedotknuteľnú hviezdu z Realu Raúla na EURO 2008 nezobral, hoci sa za neho prihovárali vážni politici. Trénera prenasledovali novinári.
Aragonés sa osopil: Viete koľkokrát hral Raúl na svetovom šampionáte?“ „Tri,“ znela odpoveď. A na EURO? „Dva,“ povedali správne. „A nezískal titul. Nechcem v tíme mediálne ikony, ale užitočných hráčov,“ uzavrel rázne.
Bol namäkko
Servítku si pred ústa neberie. O Kovačevičovi zo San Sebastianu povedal, že je škaredší ako dva uťahané kone. Mal problémy z európskou futbalovou úniou. Platil pokutu za rasistickú narážku.
„Povedz tomu po....negrovi, s ktorým hráš v Arsenale, že ti nesiaha ani po členky,“ povzbudzoval kedysi svojho futbalistu Reyesa (mimochodom Róma). Ten spoluhráč bol Thierry Henry. Po zápase s Ruskom sa priznal, že ním lomcujú emócie, aj keď sa te snaží nedávať najavo. Bol namäkko.V hľadisku celkom výnimočne sededli manželka i dcéra, obe s krstným menom Florencia. Priniesli desaťročného vnuka. Luisa. Aragonés sa chvastal ako správny pyšný dedko.
Namäkko bude zrejme aj zajtra, nech skončí jeho tím akokoľvek. Bude to defintívne posledný zápas, v ktorom povedie španielsku reprezentáciu. Rozhodol sa definitívne. Od jesene bude, podľa internetovej stránky tureckého Fenerbahce, trénovať tento klub
Nechcem v mužstve mediálne ikony, ale užitočných hráčov.
Luis Aragonés
