torý s ním pred mikrofónom začínal. Komik, ktorý nepoznal tabu, má za sebou terminálnu epizódu.
Shit, Piss, Fuck, Cunt, Cocksucker, Motherfucker a Tits. Sedem slov, ktoré nikdy nemôžete povedať v televízii. Dodnes. Zrátal ich a publiku prvýkrát predstavil George Carlin. V roku 1972 už známy a etablovaný komik použil všetkých sedem vo svojom vystúpení v Milwaukee. Našili mu narušovanie verejného poriadku a strčili ho do chládku. Von sa dostal za 150 dolárov. Sudca vo Wisconsine ho neskôr na základe práva na slobodu prejavu očistil.
Keď však „vulgárna sedmička“ neskôr zaznela aj na vlnách rádia v New Yorku, verdikt Najvyššieho súdu z roku 1978 podporil právo vlády postihovať rádiá za vysielanie obscénnych rečí v čase, keď môžu mať prijímače naladené aj deti. „Takže moje meno je zapísané v dejinách amerického práva, na čo som tak trochu perverzne hrdý,“ zveril sa Carlin agentúre AP.
Dieťa z Bronxu
Zvuková nahrávka Seven Words You Can Never Use on Television sa stala medzi milovníkmi stand-up comedy „kultovou záležitosťou“ a z Carlina urobila cez noc doslova legendu. Porovnávať s ňou sa dá už len platňa Richarda Pryora That Nigger is Crazy (Ten neger sa zbláznil), ktorá vystrelila na Olymp humoru bezosporu najlepšieho černošského komika.
George Carlin bol dieťaťom Bronxu, newyorskej štvrte, ktorú si do kolónky miesto narodenia s obľubou písal každý drsňák. A lúzer. Carlin patril do druhej kategórie. Jeho otec zomrel, keď mal George dva roky. Manhattanský bytík na West 121st Street obýval s bratom Patrickom a matkou, ktorá rodinu živila z platu sekretárky. V deviatke ho vyliali zo strednej a tak narukoval. K vzdušným silám v roku 1954. Keby vtedy jeho bratovi niekto povedal, že George bude populárny ako Elvis a so stodolárovkami si bude môcť pripaľovať cigarety, rozosmial by ho skôr ako jeho slávny braček. Ten však už vtedy ako radarový mechanik zabával vojakov na vlnách rádia v Louisiane, kde slúžil do roku 1957. Prvý džob v bostonskej stanici WEZE skončil neslávne. Carlin si vyrazil jediným spravodajským vozom stanice do New Yorku kúpiť džointa. Netušil, že v ten večer vypukne v štátnej väznici v Massachusetts povstanie.
Na vlnách texaského KXOL prvýkrát flipoval s nádejným komikom Jackom Burnsom. Vytvorili duo, ktoré postupne prenieslo svoje skeče z rozhlasového éteru do večerných kaviarničiek v Hollywoode. Lenny Bruce ich posunul do Nočnej šou Johnnyho Carsona, a kým sa slávna dvojka stihla rozpadnúť, dala dokopy jednu platňu. Dlho to vyzeralo tak, že Carlin skončí ako občasná výpomoc v programoch oveľa väčších hviezd. V roku 1970 však komik, ktorý veril, že raz musí preraziť, pochopil, kde robil chybu. Duchaplný, ale vľúdny humor mu skrátka nesedel. „Robil som povrchný humor a bavil ľudí, ktorí o to nestáli: biznismenov, snobov v nočných kluboch, konzervatívcov. Robil som to dobrých desať rokov, kým mi konečne došlo, že som na nesprávnom mieste robil nesprávne veci pre nesprávnych ľudí,“ povedal pred natáčaním štrnásteho pokračovania svojej šou pre HBO (It s Bad For Ya).
Vykašľal sa na sako a kravatu, nechal si narásť bradu, vlasy zopol do chvosta a nahodil sa do čierneho. Keď si počas vystúpenia v Playboy klube vo Wisconsine otvoril papuľu na Nixona a vojnu vo Vietname, publikom bolo také rozhorčené, že producenti ukončili šou v polovici. Mládež a hipíci však boli nadšení. Našli svojho trubadúra. Z nočných klubov zamieril Carlin na univerzity a do barov.
Chcel len zomrieť
Druhá navrávka s názvom FM&AM mu už vyniesla Grammy za najlepšiu komediálnu platňu. A potom už prišlo známych Sedem slov. Z Carlina sa stal kultúrny renegát, ktorý otvorene žartoval o drogách, sexe a rád búral každé tabu. Keď nevystupoval, alebo nenahrával, vláčil sa pre svoje slová po súdoch. Bol cynickým kritikom americkej spoločnosti a jej anomálií. Jedni ho za to obdivovali, iní zatracovali. To, že patril k najlepším komikom Ameriky, však nikto nepoprie.
V jednom zo svojich legendárnych vystúpení sa Carlin obul do eufemizmov, ktorú sú také rozšírené, že človek už nemôže jednoducho len „zomrieť“. „Vďaka strachu zo smrti v tejto krajine nebudem musieť zomrieť. Odídem,“ žartoval Carlin. „Alebo vyprším, ako predplatné časopisu. Ak k tomu dôjde v nemocnici, nazvú to terminálnou epizódou. A poisťovňa to uvedie ako - negatívny výstup starostlivosti o pacienta,“ neskrýval svoj cynizmus Carlin. Ako novinár pridávam: v novinovom nekrológu to naformulujú, ako „prehral svoj boj so zákernou chorobou“.
George Carlin zatriasol krpcami v nemocnici v kalifornskej Santa Monice. Zlyhalo mu srdce. A ak vás zaskočila úvodná veta tohto nekrológu, tak George Carlin môže byť spokojný. Jeho sedem slov už môžete použiť aspoň v novinách.
* 12. 5. 1937† 22. 6. 2008
Carlin vydal 23 albumov hovoreného slova, 14 komediálnych špeciálov pre televíziu HBO a tri knihy.
Hral vo viacerých filmoch, v Car Wash (1976) a v Dogme (1999).
Získal štyrikrát cenu Grammy, päťkrát ho nominovali na Emmy a tento rok mu posmrtne udelia Cenu Marka Twaina za americký humor.
Z troch jeho albumov sa predalo viac než milión kópií.
