Manželka francúzskeho prezidenta sa stala miláčikom Izraela.
Pre svoj štýl, otvorene vrúcny vzťah so svojím manželom, aj preto, že hriešne veľa míňa na garderóbu.
Izraelskí politici a novinári sa ani nesnažili predstierať, že nevidia krásu pani prezidentovej a tokali jedna radosť.
Prezident, premiér, ministri, ostrieľaní reportéri a dokonca aj inokedy ostré politické komentátorky oboch hlavných kanálov.
Pôvabná exmodelka sa len usmievala, nevinne sa chichotala a riadne zmätkovala pri už aj tak dosť chaotickom izraelskom protokole (niektorí zlomyseľníci hovoria, že Izrael vlastne žiadny protokol nemá).
Izraelské noviny celé tri dni písali iba o nej.
Za koľko má šaty, že má gráciu ako nebohá Kennedyová, aj s kým chodila predtým, ako sa stala manželkou Sarkozyho.
To, čo povedal jej manžel Nicolas, nebolo až také dôležité. Ani to, že jeho pradedo bol zakladateľom slávnej ješivy v Solúne a že má k Izraelu oveľa lepší vzťah ako väčšina jeho predchodcov. Jeden z tunajších komentátorov povedal, že očarenie Carlou je typicky izraelský prejav.
Prihlúple debaty odborníkov na módu o jej účese, mejkape a sandálikoch z drahých kameňov sú príjemným a neškodným únikom z neveselej reality.
A tak po čase rástli ratingy spravodajským reláciám.
Tie umne namiesto nekonečných diskusií o vláde, ktorá nie a nie padnúť, a unesených vojakoch, čo sa napriek maximálnemu úsiliu stále nevracajú ani z Libanonu, ani z Gazy, zaradili netradične priame prenosy zo všetkých podujatí s Carlou.
Prijatie u prezidenta, slávnostná recepcia aj krátky šotík o tom, ako si prvá francúzska dáma pochutila na (arabskom) chumuse vo vyhlásenej reštaurácii v Abu Goš.
Taký milý letný gýč. Alebo ako kdesi ktosi povedal: škoda, že viac prezidentov nemá za manželku takú kočku.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
