"Potrebuješ okuliare na čítanie," povedal mi kamarát, keď som bol pred dvoma mesiacmi v Japonsku a hovorili sme o tom, čo mám nové. "Ale veď ešte nie som taký starý," hovorím. A on na to: "Si rovnako starý ako ja. Tieto okuliare, ktoré nosím, mám aj na čítanie, to si nevedel?" Neskôr som sa zhováral s mamou a tá pridala svoju skúsenosť: "Mne sa po štyridsiatke prihodilo presne to isté, takže nemusíš byť prekvapený ani sklamaný."
Každý má z vlastného starnutia iný pocit. Niekto vníma svoj vek cez číslice, ktoré ho vyjadrujú. Mladé ženy sa desia života po tridsiatke, niektorí muži svoj život začínajú nanovo po päťdesiatke. Sú aj ľudia, ktorí cítia starnutie najmä prostredníctvom zmien zdravotného stavu, zmeny telesných schopností.
Jedna štyridsaťročná Slovenka mi hovorila, ako si svoj vek naplno uvedomila na pomaturitnom stretnutí, keď uvidela všetkých spolužiakov zostarnutých. Povedala si: "Možno aj ja vyzerám tak staro!"
Iná štyridsaťpäťročná žena sa mi zdôverila: "Myslela som si, že mám dobrý vkus a zmysel pre módne trendy, ale keď na mňa syn ukázal prstom a povedal: - Prepáč, mami, ale to čo máš na sebe, vyzerá ako z osemdesiatych rokov! - začala som o sebe pochybovať."
Moja žena cíti svoj vek, keď po deviatej večer nie je schopná prečítať viac ako dve stránky knihy a aj pri filme pravidelne zaspáva. Ja svoj vek pociťujem vtedy, keď mi v kaviarňach a reštauráciách prekáža hlasná "popmjúzik". A kedy sa cítite starí vy?
Pozrime sa na to z inej stránky. Čo je to všetko oproti problémom, ktoré majú ľudia v skutočne striebornom veku? Môj otec, napríklad, má 75 rokov a celý život miloval motocykle a autá. Dodnes šoféruje a vyváža celú rodinu, pretože šoféruje rád. Keď sme v aute spolu, nikdy ma nepustí za volant, pretože si myslí, že on je najlepší vodič.
V Japonsku musia vodiči po sedemdesiatke každoročne prejsť špeciálnymi testmi, aby im mohli predĺžiť platnosť vodičského oprávnenia. Môj otec zvládol teoretické aj praktické skúšky, no upozornili ho, aby si dal vyšetriť zrak. Sám si už dávnejšie všimol, že nevidí dosť ostro, a že má oči precitlivené na svetlo. Podstúpil vyšetrenie a diagnóza znie: sivý zákal. "Šošovku v oku máte ako tofu," povedal doktor. "Čím skôr musíte ísť na operáciu, lebo nebudete môcť šoférovať".
Sivý zákal môže vzniknúť v každom veku, najčastejšie však okolo sedemdesiatky. Šošovky sú zakalené, človek akoby žil v hmle. Čo si pamätám, otec nikdy nebol na žiadnej operácii, takže mám o neho strach. Mama však hovorí, že tieto zákroky sú úplne bežné a operácie sivého zákalu patria v Japonsku k tým najúspešnejším. Trvá to na každom oku iba 15 minút a každý si vraj po zákroku povie: Mal som to absolvovať už dávno.
Otec sa vraj na operáciu začal tešiť, a najmä na to, že bude môcť znovu šoférovať.
Autor: Masahiko
