BRATISLAVA. Hoci oficiálne údaje o tohtoročnej úrode obilnín ešte neexistujú, poľnohospodári očakávajú vyššiu úrodu ako minulý rok.
„Ak sa nič nepredvídané nestane, odhadujem o 10 až 15 percent vyššiu úrodu,“ povedal Stanislav Nemec, tajomník Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Úrody sa podľa neho odhadujú dopredu ťažko pre možnosť prívalových dažďov či sucha. „O úrode treba hovoriť, až keď je v sýpkach.“ Podľa Jozefa Poláčka, výkonného riaditeľa Zväzu chovateľov mäsového dobytka, ide však hlavne o to, o koľko vyššie budú úrody obilnín.
Podľa poľnohospodárov však ani lepšia úroda nebude mať vplyv na cenu obilia. „Ceny neovplyvňujeme my na Slovensku, národný trh máme už len fiktívne,“ povedal Nemec. Podľa neho ceny budú u nás také ako vo svete. „Nemali by rásť tak raketovo ako vlani, ale ani by nemali klesnúť na úroveň spred dvoch rokov,“ povedal.
Zlacnenie obilia pripúšťa analytik spoločnosti Colosseum Petr Čermák. „No nepredpokladám, že poľnohospodári pristúpia k výraznejšiemu zníženiu cien,“ povedal.
Ceny, biopalivá a dotácie
Minulý rok zatlačila na ceny nízka úroda spôsobená nepriaznivým počasím. Ceny ovplyvňuje aj vysoký dopyt z Ázie a Indie, ale aj investovanie na komoditných trhoch, teda takzvaný špekulatívny kapitál. „Ako to bude tento rok, je otázne, hoci sa zdá, že špekulanti uprednostňujú iné investície,“ povedal Nemec.
Rast cien obilnín sa často spája aj s pestovaním takzvaných energetických plodín. Tie sú určené len na výrobu biopalív. „U nás to tak nie je, “ tvrdí Nemec. Na Slovensku boli vždy prebytky repky olejnej, takže obávať sa jej nedostatku na potravinové účely podľa neho nemusíme. Nemec odhaduje, že osiata plocha obilnín je dokonca väčšia ako vlani. Sú za tým podľa neho aj dobré ceny obilnín z minuloročnej úrody.
Rástli však aj plochy osiate repkou olejnou. Záujem farmárov o jej pestovanie zvyšuje rast cien biopalív, ale aj dotácie. Naši poľnohospodári tvrdia, že za vyšším záujmom o pestovanie repky nie je dotácia Európskej únie. Dostať môžu maximálne 45 eur na hektár repky pestovanej na výrobu biopalív. Koľko naozaj dostanú, bude jasné až po prepočítaní celkovej osiatej plochy. Ak je osiatych viac hektárov ako celoslovenský limit dva milióny, znižuje sa úmerne aj výška dotácie. „Farmár teda dnes nevie, koľko dostane,“ povedal Nemec. Podľa neho tento rok tak ako vlani bude výška dotácie nižšia, „kedže hektáre osiate repkou stúpli.“ Farmárom podľa neho príjem znižuje aj silná koruna. O zrušení týchto dotácii uvažuje Európska komisia v pripravovanej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Bez dotácií by však bolo pestovanie repky nekonkurencieschopné,“ povedal Čermák.
Mäso, mlieko a zásoby
Lepšia úroda by mohla zlacnieť krmoviny a tie následne ceny prvovýrobcov. „Je to len jeden z faktorov,“ povedala Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekárenského zväzu. Ak by bola priaznivá cena obilnín, dá sa podľa nej očakávať aj priaznivá cena krmovín, to by znížilo náklady prvovýroby. Ako sa to odrazí na cenách, je však ťažké odhadnúť. Aj ona sa totiž odvoláva na „európsky trh“.
Pri mäse je situácia podobná. „V predajných sieťach ceny rastú, pre prvovýrobcov sa ceny menia až s polročným oneskorením,“ povedal Poláček zo Zväzu chovateľov mäsového dobytka. Podľa neho teda aj keby sa znížila ceny krmovín, nepremietne sa to do výkupných cien mäsa ihneď.
Aké sú štátne zásoby obilia, či iných potravín, nám Štátna správa hmotných rezerv do uzávierky neodpovedala s tým, že na odpoveď majú osem dní.
