Snahou ľudí, združených okolo galérie Subterén v Michalovciach, je sprostredkovať aktuálne dianie vo vizuálnom umení. O tom, že nie je márna, už hovorí viacero výstav. Najnovšia z nich Heal the world (Vyliečme svet) je samostatnou výstavou mladého umelca Tomáša Makaru (1982), ktorý sa na aktuálnej domácej scéne za krátky čas celkom slušne etabloval. V spolupráci s kurátorkou Mirou Putišovou sa na Zemplíne jeho tvorba objavuje prvýkrát.
Heal the world predstavuje Makaru ako tvorcu, inklinujúceho k zakrývaniu svojej citlivosti pomocou irónie a propagandistických praktík. Výstava je ucelenou prehliadkou reakcie na propagandu a jej infiltrácie do umenia. Aj keď autor pracuje s ideologickým akcentom, v jeho prezentácii cítiť kritiku voči týmto javom, lebo jeho cieľom nie je len poukazovať na kultúrno–spoločenské fenomény, ale aj poskytnúť istú dávku znecitlivenia k týmto tlakom.
Makara si uvedomuje „zbrane“ a princípy fungovania rôznych ideológií, od totalitných režimov až po náboženské sekty. Tvorba tohto mladého Košičana poukazuje aj na inú smutnú skutočnosť - a to, že chápadlám ideológie sa nevyhne ani umenie. Naopak, umenie patrí k najlepším priateľom propagandy.
Príbehy umelcov (a ich podriadenie sa rôznym režimom) môžeme nájsť v tvorbe mnohých, nevynímajúc i špičkové mená a združenia. Stačí spomenúť osud známej fotografky Leni Reifenstahlovej.
Makara proklamuje túto skutočnosť v sérii lightboxov We are here to change the world!, kde spája nereálnosť z ilustrácií zobrazeného dokonalého sveta „sektárskych“ periodík s intervenciou nenápadných nápisov v angličtine, ktoré majú umocniť dojem z neskutočnosti ponúkaného obrazu. Oslnivé digitálne tlače u vnímavého diváka vyvolávajú smiech cez slzy.
K ešte vážnejšiemu posunu sa dopracoval vo videu Heal the world, ktoré hovorí o dôsledkoch a následkoch fašistickej ideológie - tá nemala najmenší problém zneužiť vo svoj prospech tých najbezbrannejších: deti. Sled ponúkaných obrazov fotografií detí z dobového Nemecka je doplnený hudbou Michaela Jacksona a slovenskými titulkami k piesni. Ich spojenie evokuje hrozbu, stojacu na základoch paradoxu.
Odľahčenejšie pôsobí video Painter. Je súkromným sociologickým výskumom na základe výpovedí a estetických súdov bežného človeka. Tri rodiny odhaľujú svoje názory a interpretácie umenia, ktoré sa najčastejšie vzťahujú na dekoračné predmety z obytného priestoru, v ktorom žijú. Aj v tomto prípade autor naráža na zneužívanie a formovanie vkusu človeka.
Výstava o subjektívnom pohľade na manipulatívne praktiky je prístupná do 25.júna.
Autor: Ľudmila Poláčková Autorka je výtvarná teoretička
