LHASA, BRATISLAVA. V marci sa v Lhase Tibeťania postavili Číňanom. Najväčšie demonštrácie za posledných dvadsať rokov sa rýchlo šírili aj do susedných provincií a Čína sa rozhodla potlačiť ich silou.
VIDEO Reuters:
Po troch mesiacoch chcel Peking svetu ukázať, že má nepokojnú provinciu pod kontrolou. Žiadna predolympijská idylka to však nebola.
Ľudia mali strach
„Vyzeralo to ako v pevnosti,“ povedala korešpondentka televízie ARD Nicole Böllhofová, ktorá sa ako jediná Nemka dostala medzi 50 zahraničných novinárov, ktorí mohli navštíviť Lhasu a pozrieť si štafetový beh s olympijským ohňom.
Böllhofová hovorila o „masívnej vojenskej prítomnosti“ a „atmosfére strachu“. Centrum mesta bolo uzavreté a obohnané závorami, obchody zatvorili. Obyvateľov vyzvali, aby ostali doma. Už niekoľko hodín pred príchodom olympijského ohňa nebolo vidieť mníchov ani turistov. Trasu lemovali starostlivo vybraní diváci a stovky policajtov a vojakov. Olympijská štafeta odštartovala pred letnou rezidenciou dalajlámu Norbulingka.
Po dvoch hodinách skončila pred kláštorom Potala. Tam sa oheň spojil s druhým plameňom, ktorý začiatkom mája vyniesli na najvyššiu horu sveta Mount Everest.
Pôvodne mal štafetový beh trvať tri dni, úrady nakoniec skrátili trasu na jeden deň. Vysvetlili to zemetrasením v provincii Sečuán.
Tibet je s Čínou
Mimoriadne bezpečnostné opatrenia dosiahli svoje. Akcia prebehla bez najmenších incidentov. Vybraní diváci vyvolávali heslá ako „Veľa šťastia Peking a „Želáme všetko najlepšie olympijským hrám“.
Dobré vzťahy s Čínou demonštrovali aj oficiálni zástupcovia Tibetu. „Tibetské nebo sa nikdy nezmení a vysoko na ňom bude navždy viať červená zástava s piatimi hviezdami,“ povedal pre agentúru Reuters šéf tibetskej organizácie Komunistickej strany Číny Čang Čching-li. Pre mnohých Číňanov bolo zadosťučinením vidieť prejsť olympijský oheň cez Lhasu. „Po marcových nepokojoch sa táto udalosť stala ešte väčším symbolom jednoty čínskeho národa,“ povedal Reuters úradník na dôchodku Ča Lang.
V Lhase stále pokračujú súdne procesy s účastníkmi protičínskych demonštrácií. Čína oficiálne potvrdila 22 obetí nepokojov, tibetská exilová vláda tvrdí, že ich bolo 209.
Autor: mim, čtk
