Silný kurz zvyšuje kúpyschopnosť ľudí a zdražuje pracovnú silu pre zamestnávateľov. Spojené štáty mali za demokratického, ako aj za republikánskeho prezidenta oficiálnu politiku silného dolára. Dôvodom bolo minimalizovanie platenia za dovezenú spotrebu. Vývoz je totiž akousi platbou za dovoz a silný kurz spôsobuje, že krajina potrebuje pre inú krajinu reálne vyrobiť menej.
Na Slovensku sa však tejto téme vlády nedostatočne venovali. Unikali im teda súvislosti, ktorým smerom sa bohatstvo posúva, či k majiteľom kapitálu, alebo k obyvateľstvu.
Najčastejšie používaný model rovnovážneho kurzu dovoľuje aspoň ex post odhadnúť, v čí prospech bol kurz koruny počas rôznych vlád. Napríklad pomerne časté intervencie centrálnej banky vedeli totiž ovplyvniť dočasnú trajektóriu kurzu. Počas prvej Dzurindovej vlády bol v priemere kurz podhodnotený o vysokých 5,6 percenta. Toto číslo by však nebolo korektné porovnávať vzhľadom na to, že krajina bola po roku 1998 vo veľmi zlom stave a vysoký obchodný deficit „ospravedlňoval“ slabšiu korunu. Počas druhej Dzurindovej vlády bol kurz podhodnotený o 2 percentá, a teda v prospech výrobcov. Vláda prakticky prenechala monopol pohľadu na kurz na Národnú banku a nedokázala si sformovať vlastný pohľad. Keďže banková rada, žiaľ, nebola plná makroekonómov, ktorí by k tomu vedeli zaujať stanovisko, pohľad na kurz bol zúžený na malý počet ľudí v jednej inštitúcii. Za predpokladu, že konverzný kurz bude zafixovaný na parite, počas súčasnej vlády bude kurz veľmi mierne nadhodnotený o 0,3 percenta, a teda jemne v prospech občanov. Tentoraz diskusia bola oveľa rôznorodejšia, či už v samotnej centrálnej banke, ako aj v existencii vládneho názoru na kurz.
Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov
