Slovo zeppelin nám v puberte znelo tajuplne a vzrušujúco, a to sme ešte ani netušili, že našu cestu do dospelosti odštartuje rovnomenná skupina. Na obale prvého albumu Led Zeppelin bola horiaca vzducholoď Hindenburg, ktorej katastrofa 6. mája 1937 ukončila éru týchto úžasných strojov. Ale postupne mizli aj zepelíny v nás. Rovesník - textár Peter Uličný nechal Pavla Haberu v skladbe Držím ti miesto spievať "pozri, vzducholoď letí nad nami" a z tých slov ide nostalgia za niečím, čo sa stráca v diaľke. Stali sme sa dospelými ľuďmi so smiešne dospelými cieľmi.

Ak však v mužovi zhoria detské sny, stáva sa mŕtvym. Let na ovládateľnom stroji ľahšom ako vzduch v mnohých z nás ostal rezistentný ako počítačový vírus. Všetko už nasvedčovalo tomu, že sa zaradí k snom v priečinku "nevybavené", napríklad typu "chcel by som byť slávny a bohatý". Ale nakoniec sa splnil. Aspoň niečo.

Čakanie na bezvetrie

Nebol to zepelín, ale jeho malý príbuzný, bezpečná vzducholoď na teplý vzduch značky Festo AS 105-GD. Festo je firma, ktorá vyrába teplovzdušné vzducholode a balóny a bola s nimi na propagačnom turné po celom svete. Na petržalské futbalové ihrisko dorazil malý konvoj áut s návesmi. Holandský tím sa skladal z ôsmich profesionálov, ktorí si vedeli kontrolovať každý pohyb - medzi nimi aj dve dámy v zrelom veku, ale dlho sa nedialo nič. Vial silný vietor. "Pravdepodobne utíchne, keď bude zapadať slnko," upokojuje nás pilot a my zatiaľ obzeráme gondolu. Podobá sa na hojdačku z lunaparku, vzadu vrtuľa, štyri kreslá pre pilota a troch cestujúcich. Je otvorená a ja si už v duchu predstavujem, ako budem blednúť až zelenieť.

Nafúknutý chrám

Počas čakania Holanďania rozložili balón a vzducholoď. Zatiaľ vyzerajú ako veľké prestieradlá, rozprestreté na trávniku ihriska. Zrazu sa niečo deje. Pilot kráča k svojim kolegom a v ruke drží balónik naplnený vodíkom. Vypúšťa ho do vzduchu a sústredene sleduje jeho let. V poriadku, vietor sa utišuje, môže sa nafukovať.

Premýšľal som, ako prinútia bezvládne obrovské prestieradlá dostať tvar a vzlietnuť, ale v praxi to vyzerá ako najľahšia vec na svete. Postup je v prípade balóna aj vzducholode rovnaký. Najprv sa plátno nafúkne veľkým ventilátorom poháňaným benzínovým motorom, aby sa vytvorila komora. Keď je dosť veľká, prichádza na rad horák, ktorý rýchlo nafúkne oba zázraky.

Prvý prichádza na rad balón. Prizerám sa, ako Holanďania pracujú a jeden ma volá. Vietor predsa len fúka a treba pomôcť, pretože plášť sa na jednom mieste príliš vydúva. Pomáham, zblízka sledujem operáciu s horákom a ani neviem ako, ocitám sa vnútri balóna, ktorý ešte nenadobudol finálny tvar. Je obrovský ako chrám a šľahajúci plameň mu dodáva barbarský ráz.

Na samotný let si však, samozrejme, vyberám vzducholoď. Balón - to je čisté lietanie, ticho je vraj úžasné, ale let je pasívny. Medzitým posádka balóna štartuje, vietor ho unáša nad Petržalku a onedlho vyráža auto, aby mohlo balón aj pasažierov doviezť naspäť.

Čas sa zastavil

To už dostala tvar aj naša vzducholoď a môže sa letieť. Takýto veľký stroj (dĺžka 40 metrov, priemer 12 metrov, hmotnosť bez teplého vzduchu 900 kíl) sa riadi ako dostavník, len ťahaním lán, ovládajúcich chvostovky. To len umocňuje "prírodný" pocit, ktorý neruší ani vrčanie motora. Žiadne okienko, uzavretá kabínka, pocit splynutia s priestorom je úžasný. Budovy dostávajú mierku TT ako v "krajinke" železničných modelárov. Mesto z výšky vôbec nevyzerá dôverne známe, odkrývajú sa skryté dvory a pavlače. Ale pozor, pohľad priamo pod seba vyvoláva závrat, nepríjemné šteklenie až pichanie v bruchu. Neviem, koľko sme boli hore, človek prestane vnímať čas. Horák dostáva voľno a chladnúci vzduch spôsobuje klesanie. Pristávame. Výmena za druhú várku nie je jednoduchá, musí prebehnúť výmenou "kus za kus" aby sa vzducholoď nevzniesla. Je koniec.

***

Človek si po takomto niečom uvedomí, že naša spoločnosť, ženúca sa za výkonmi, rýchlosťami a prevratnými technickými novinkami, to zvykne prestreliť. Jednou z jej obetí sú aj vzducholode - romantickí dinosauri technokratického veku.