Jedna mladá mamička mi hovorila, vraj je na Slovensku taký zvyk, že keď dieťaťu vypadne mliečny zub, očakáva peniaze alebo nejaký malý darček. Funguje to tak, že zub vypadne, dieťa ho večer strčí pod vankúš a ráno ho tam prekvapí namiesto zuba niečo milé, čo tam potajomky dali rodičia.

Pýtal som sa aj starších, vo veku mojich rodičov, či aj oni verili na škriatkov mliečnych zubov. Nič také si však nepamätajú. Moja žena si akurát spomína, že jej rodičia držali chvíľu na pamiatku prvý vypadnutý zúbok v malej fľaštičke od liekov.

Zdá sa, že škriatkovia mliečnych zubov sú na Slovensku pomerne krátko. Je to nový zvyk, pravdepodobne odniekiaľ prevzatý. Začala ma zmáhať zvedavosť. Zatelefonoval som kamarátovi do Austrálie, ako je to tam s mliečnymi zubmi? Úradujú aj v Austrálii škriatkovia mliečnych zubov? "Jasné, to je u nás samozrejmosť. Ale namiesto vankúša dávame vypadnutý zub do pohára s vodou." A pridal informáciu, že podobne to robia asi aj na Novom Zélande a v Británii, ale nápad pochádza najskôr z Ameriky.

V Japonsku škriatkov mliečnych zubov nemáme. Zato tam existuje starý zvyk. Keď dieťaťu vypadne horný mliečny zub, hodí ho o zem. Keď vypadne spodný, vyhodí ho smerom k stropu. To všetko so želaním, aby nový zub vyrástol rovný, správnym smerom. Keď som bol malý, všetci sme to tak robili.

Dnešné japonské deti na tento zvyk už ani nedostanú šancu. Len čo rodičia spozorujú, že sa dieťatu kýve mliečny zub, idú s ním k zubárovi. Nechať v ďasne pridlho mliečny zúbok vraj nie je dobré pre rast dospelého chrupu. Za mojich detských čias sa na to až tak nemyslelo. Pamätám sa, že mne väčšinou vypadol vykývaný mliečny zub pri večeri alebo keď som zahryzol do jablka. Mimochodom, dnešné japonské deti vodia rodičia k zubárovi na vytrhnutie mliečneho zuba aj preto, že zúbok potom dostanú v škatuľke ako suvenír na pamiatku. A to sa deťom aj rodičom páči. Už žiadne hádzanie zuba do výšky alebo do zeme...

A čo je ešte zaujímavé, v Japonsku kedysi nebolo vo zvyku používať zubné strojčeky. To sa zaviedlo iba v posledných desaťročiach. Preto často vidieť ľudí okolo tridsiatky s nepekným krivým chrupom. Zvlášť mladé ženy veľmi ľutujú, že ich rodičia nevzali k zubárovi, keď im zuby ešte len rástli. Moja mama pracuje ako manažérka v svadobnej poradenskej agentúre a vravela mi, že mnohé ženy, ktoré sa chystajú vydávať, nosia na zuboch až do dňa sobáša fixný strojček. Všimol som si to aj ja. Veľa dospelých žien má teraz v Japonsku drôtikový úsmev. Fixný strojček si dala namontovať aj moja 38-ročná kamarátka. Hovorí: "Nikdy nie je neskoro. Keď som bola v puberte, moji rodičia nemali na zubára dosť peňazí, ale ja ich teraz mám."

V Japonsku stojí fixný strojček na zuby milión jenov, čo je asi dvestotisíc korún. Moja kamarátka je ešte slobodná. "Brúsi si zúbky" na dobrého partnera.

Autor: Masahiko