Nepomôžeme si. Turgenevova hra Mesiac na dedine sa v slovenskom kontexte spája predovšetkým s pamätnou inscenáciou Ľubomíra Vajdičku z roku 1980, v ktorej krásnu manželku statkára hrala Emília Vášáryová a mužov okolo nej Ivan Mistrík, Juraj Kukura a Vladimír Durdík.
Je pochopiteľné, že sa režisér Roman Polák pokúšal priblížiť sa k textu radikálne inak. Nakoniec, nerežíroval niektorého z Rusov po prvý raz. V hľadaní nového výrazu sa však tentoraz dostal na úroveň televíznych skečov. Už prvý pohľad na scénu Tomáša Rusína nám napovie veľa. Brezový háj je len tapetou, terasa vidieckeho domu pôsobí ako záhradné oddelenie hypermarketu. Umelosť kvetov, jazierka, parochní i herectva je štýlom. Rozleje sa voda, herci sa po nej začnú kĺzať ako v nemej groteske, chýba im však adekvátna pohybová technika, aby pôsobili skutočne vtipne.
Divák sa môže cítiť trochu ako hendikepovaný, všetko sa mu ukáže absolútne názorne. Povie sa „pád“ a herečka spadne, smútok znázorňuje rozmazaný mejkap. Boris Farkaš sa v ďalšej inscenácii pohybuje v polohe zabávača, ktorý vstupuje do deja svojimi improvizáciami. Zábavné, ale pridlhé je jeho číslo s nie celkom bystrým statkárom Boľšincovom, s ktorým sa milo pohral Vlado Černý. Celkovo Farkašov doktor Špigeľskij prispieva k zbytočnej hystérii, v rámci ktorej sa celá produkcia odohráva.
Násilne vtipný prístup sa asi najradikálnejšie podpísal na postave „starej dievky“ Lizavety Zuzany Kronerovej. Hovorí o charaktere poteciálneho ženícha a sťahuje mu pritom gate, ak by sme náhodu nevedeli, o čom to všetko je. Menej by bolo viac, aj keby sme inscenovali Feydeaua.
Akoby sa tvorcovia báli, že nuansy vzťahových viacuholníkov neuhrajú dostatočne atraktívne pre dnešného povrchného diváka. Škoda je to o to väčšia, že civilná línia herectva, ktorej sa časť postáv drží, nie je zlá. Matej Landl je vrúcne oddaným milencom, inteligentnou rohožkou pod nohami svojho idolu Natálie. Peter Šimun zahral vynikajúco manžela, ktorému bude stály milenec jej ženy vlastne chýbať, keď odíde z ich nudnej dediny.
Róbert Jakab dostal v postave študenta Beľajeva možnosť ukázať, že aj on je hercom do prvej línie. Najprv zaskočený záujmom žien o svoju osobu, v závere tvrdý až drzý.
Postavičky Matveja (Miroslav Noga) a nemeckého učiteľa Shaafa (Juraj Kemka) boli využité len v rámci groteskných výstupov.
Marta Sládečková pokračovala v líni obdivovanej ženy, ktorú si mala možnosť zahrať už v Čechovovom Ujovi Váňovi. V úlohe Natálie preukázala opať hereckú inteligenciu a vtip, horšie sme jej verili len istú naivitu jej postavy. Rebeka Poláková vybudovala jej chovanicu Vierku koncentrovane, ale trochu strnulo. Lucia Siposová sa ukázala ako nádejný talent, hoci s jej Káťou si robil režisér doslovne, čo chcel.
Je možné, že takáto produkcia priláka do divadla aj iných ako rusofilných divákov. Prinajmenšom rovnako pravdepodobné je však, že odradí tých, ktorí majú humoru tohto typu dosť aj v televízii.
Ivan Sergejevič Turgenev: Mesiac na dedine
Preklad: Ján Štrasser
Dramaturgia: Andrea Domeová, scéna: Tomáš Rusín, kostýmy: Marija Havran, hudba: Oskar Rózsa, réžia: Roman Polák
Hrajú: Peter Šimun, Marta Sládečková, Matej Landl a ďalší
Premiéra: 18. júna 2008 v divadle Astorka v Bratislave
