HAAG, BRATISLAVA. Možno žalovať OSN? Šesťtisíc pozostalých obetí masakry v bosnianskej Srebrenici si myslí, že áno.
Svetovú organizáciu vinia za to, že ich príbuzných nedokázala ochrániť pred srbskými jednotkami generála Ratka Mladiča, ktoré zastrelili v júli 1995 osemtisíc bosnianskych mužov.
O tom, či skutočne možno posadiť OSN na lavicu obžalovaných, začal rozhodovať tento týždeň holandský súd. Svetová organizácia má totiž imunitu. Podľa právnikov hnutia Matky Srebrenice, ktoré pozostalých zastupuje, je toto právo „menšie ako zákaz genocídy“, ktorému OSN zastupovaná holandskými vojakmi nezabránila. V druhom procese žaluje hnutie aj Holandsko.
Matky: Neurobili nič
Srebrenica bola v lete 1995 označená za bezpečnú zónu pod dohľadom OSN. Keď do tábora vošla presila srbských jednotiek, nekládlo asi štyristo ľahko vyzbrojených holandských vojakov väčší odpor.
„Vôbec nereagoval,“ opisuje šéfka organizácie Munira Subašič pre Spiegel holandského vojaka OSN, ktorý sa iba pozeral, keď Srbi znásilňovali ženy. „A počúval pritom hudbu z volkmena,“ dodáva žena, ktorá v Srebrenici stratila 22 príbuzných.
„Máme množstvo dôkazov, že Holanďania dostali rozkazy v prvom rade ochrániť vojakov a až potom civilistov,“ povedal jeden z advokátov obžaloby pre Hlas Ameriky. „Bosnianski Srbi sú jediní, ktorých treba viniť. Špeciálne Ratka Mladiča,“ bránil sa právnik holandskej vlády. Podľa nej je imunita OSN kľúčová v otázke jej mierových misií.
Bez imunity opatrnejšia?
Iné si myslia advokáti matiek. „Ak by sa OSN nemohla schovávať za svoju imunitu, správala by sa v konfliktoch opatrnejšie,“ povedal pre Radio Netrherlands právnik žalobcov Alex Hagedorn.
V správe z roku 1999 OSN priznala zlyhanie pri ochrane životov Bosniakov, no nepriznala zodpovednosť žiadneho dôstojníka.
