BRUSEL, BRATISLAVA. Kubánsky veľvyslanec na Slovensku sa už tento týždeň spokojne rozprával s hlúčikom európskych veľvyslancov na koktailovej párty britskej ambasády. Pod Slavínom sa oslavovali narodeniny kráľovnej Alžbety II. a David Paulovich Escalona dostal po prvýkrát pozvánku.
Európska únia vidí po nástupe Raúla Castra na ostrove pozitívne zmeny. Na včerajšom summite v Bruseli sa preto rozhodla zrušiť diplomatické sankcie. Išlo o symbolické rozhodnutie, keďže blok sankcie pozastavil už v roku 2005.
Tlak na prepustenie väzňov
„Vidíme povzbudivé znaky na Kube a chceme ukázať ľuďom, že sme pripravení s nimi pracovať,“ oznámila komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldnerová.
Podľa nej sa budú udalosti v Havane pravidelne monitorovať a únia bude ďalej požadovať prepustenie politických väzňov, dodržiavanie ľudských práv a liberalizáciu ekonomiky.
Washington rozhodnutie únie sklamalo. „Myslíme si, že Castrovci musia urobiť ešte veľa krokov na zlepšenie ľudských práv pre Kubáncov,“ reagoval hovorca Národnej rady pre bezpečnosť Gordon Johndroe. Spojené štáty na rozdiel od Európy uplatňujú voči Kube aj ekonomické embargo.
Kubánsky disent má obavy
Únia zaviedla sankcie v roku 2003, keď režim pozatýkal 75 disidentov, ktorí podpísali kubánsku Chartu – tzv. projekt Varela. Režim zatiaľ prepustil iba 20 politických väzňov.
„Kuba doteraz neohlásila žiadnu zmenu, ktorá je dôležitá pre slobodu. Vieme, že si ju musíme vydobyť sami,“ povedal podľa agentúry AP vodca kubánskej opozície Oswaldo Paya. Lídrom únie odkázal, že dúfa, že ich rozhodnutie zrušiť sankcie nie je znakom súhlasu s vládou Raúla Castra.
Slovensko v úzadí
Najväčšie výhrady k zrušeniu sankcií malo Česko, Holandsko a severské štáty. Praha bola nakoniec spokojná. „Sme vo výhodnejšej pozícii než predtým, pretože sankcie nefungovali. Teraz sme prešli na aktívnu politiku s veľmi silným dôrazom na ľudské práva,“ povedal šéf diplomacie Karel Schwarzenberg. Jeho samého pred dvoma rokmi z ostrova vyhostili, pretože sa plánoval stretnúť s predstaviteľmi opozície.
Slovenská diplomacia, ktorá v minulosti patrila popri Čechoch k zástancom tvrdšieho postupu voči Kube, sa zaradila medzi štáty, ktoré zrušenie sankcií podporovali.
Mimovládna organizácia Človek v ohrození a nadácia Pontis včera vyzvali ministra zahraničných vecí Jána Kubiša, aby pokračoval v podpore disidentov a trval na požiadavke prepustenia všetkých politických väzňov.
Chepe: Reformy sú kozmetické
O zrušení diplomatických sankcií voči Kube sme sa rozprávali s havanských disidentom OSCAROM ESPINOSOM CHEPEM.
Ako vníma prodemokratická opozícia uvoľnenie diplomatických sankcií?
„Z rozhodnutia Európskej únie máme obavy. Na Kube sa v podstate nič nezmenilo, nedošlo ani k prepusteniu väzňov. Zmena európskej pozície pomôže Castrovej vláde, ktorá to môže považovať za víťazstvo.“
Kubánci si už pár mesiacov môžu kupovať mobily a chodiť do hotelov, kam mali prístup iba cudzinci. Vláda dokonca rozhodla o zrušení rovnakých platov. To nie sú reformy?
„To nie sú štrukturálne zmeny. Ak si chce Kubánec kúpiť mobil alebo ísť do hotela, potrebuje doláre. Pri rozdielnych platoch je myšlienka dobrá. Ľudia, ktorí požadovali vyššie zárobky, doteraz čelili represiám.“
Aké sú nálady medzi bežnými Kubáncami?
„Opozícia stále rastie. Životná úroveň ľudí klesá, zvyšujú sa ceny potravín. Vláda nič nerobí.
(hud)
|
|
