Kuki, ako ho prezývali, začínal s hokejom ako osemročný na Munickom rybníku v Hlubokej. Za Motor České Budějovice nastúpil prvýkrát o šesť rokov neskôr. Vo svojej prvej sezóne medzi dospelákmi v roku 1970 už pomohol Budějoviciam k postupu do prvej ligy.
Dres Motoru vymenil za jihlavskú žltú len na dva roky pre vojenskú službu. V roku 1974 tak s Duklou získal svoj jediný titul majstra ČSSR a vypýtal si aj miestenku na prvé majstrovstvá sveta. Do Helsínk vtedy cestoval ako 22-ročný.
S Milanom Chalupom patril v tíme s levom na hrudi k obranným dvojiciam, cez ktoré sa len ťažko prechádzalo. „Bol to dlhoročný kamarát. Bývali sme spolu na izbe počas zájazdov v Motore i v reprezentácii,“ povedal o ňom spoluhráč Jaroslav Pouzar. Spolu odišli v roku 1982 s dovolením komunistov aj do zámoria, kde Dvořák patril tri sezóny k oporám letcov z Philadelphie.
S hokejom sa rozlúčil v revolučnom roku 1989 v materskom budějovickom klube, v ktorom už žiaril Jiří Lála. V rodnej Hlubokej nad Vltavou si neskôr otvoril penzión s reštauráciou. Rekreačne ešte stále školil útočníkov na modrej v tíme Hluboká Knights.
Dvořák v lige odkorčuľoval takmer päťsto zápasov. V národnom tíme pomohol vybojovať zlato v rokoch 1976 a 1977, z olympiády v Innsbrucku v roku 1976 si doviezol striebro, ktoré mu z deviatich majstrovstiev sveta vešali na krk šesťkrát.
* 11. 10. 1951
† 12. 6. 2008
Autor: toh
