LONDÝN, BRATISLAVA. Schvaľovanie Lisabonskej zmluvy dokončíme aj napriek írskemu odmietnutiu. Avizoval pred dnešným hlasovaním v parlamente britský premiér Gordon Brown. Komplikovaný ratifikačný proces už Briti na 95 percent ukončili a po odobrení zmluvy Snemovňou lordov ju čaká iba podpis panovníčky Alžbety II.
Problémy s Lisabonskou zmluvou nemohli prísť pre britskú vládu v nevhodnejšom období. Labouristi v máji ponižujúco prehrali regionálne voľby a premiér Gordon Brown je na spodných priečkach popularity.
Konzervatívci chcú z tejto situácie ešte viac vyťažiť a vystupňovali tlak na vládu, aby ratifikáciu zastavila. Podľa šéfa strany Davida Camerona (na snímke Reuters) je „vrcholom arogancie tlačiť na ratifikáciu zmluvy, bez ohľadu na názor verejnosti“.
Dvojitá taktika
Šéf diplomacie David Miliband oponuje, že je v britskom národnom záujme zmluvu schváliť. Jedným dychom však v rozhovore pre BBC naznačil, že text považuje po írskom referende za mŕtvy. „Pravidlá sú jasne dané. Ak Lisabon neschváli všetkých 27 krajín, nemôže platiť.“
Miliband zároveň Bruselu odkázal, že je načase, aby nestrácal energiu posilňovaním inštitúcií. Radšej by sa mohol venovať novej agende - ako je terorizmus, klimatické zmeny, či energetická bezpečnosť.
Labouristi sľúbili pred tromi rokmi referendum o tzv. ústavnej zmluve. Dokument však vopred odmietli Francúzi a Holanďania. Brown tvrdí, že pri Lisabone nie je dôvod organizovať hlasovanie, keďže ide o iný text, ktorý neohrozuje britskú suverenitu a iba zjednodušuje fungovanie inštitúcií. Oponenti však tvrdia, že ide z 95 percent o ten istý dokument, ktorý má iba iný názov. Ak by sa hlasovalo, s podporou euroskeptickej tlače by takmer istotne zmluva neprešla.
Dvojrýchlostná Európa
Írske NIE vyvolalo obavy z trvalého rozkolu v únii aj v Londýne. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker vyhlásil, že krajiny, ktoré chcú prehĺbiť spoluprácu, by mali ísť dopredu. Británia však túto dvojrýchlostnú Európu odmieta a nesúhlasí s Parížom a Berlínom, ktoré ju presadzujú. Londýn má totiž obavy, že by rovnako ako Dublin zostal v šíku druhých tzv. euroskeptických krajín.
