Prezident Nicolas Sarkozy označil 35hodinový pracovný čas za ekonomickú katastrofu. Nechce ho však úplne zrušiť pre obavy z prudkej reakcie odborárov a voličov.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Sedem hodín denne v práci a dosť. Francúzi si vymoženosť pracovať najkratšie v Európe užívajú presne desať rokov.
Aktívny prezident Nicolas Sarkozy však chce „so socialistickou modlou“ skoncovať a 35-hodinový týždenný pracovný čas zreformovať. Tvrdí, že práve tento zákon brzdí ekonomický rast a robí hospodárstvu problémy.
Pod tlakom odborov i vlastných voličov však vymoženosti úplne nezruší. Zákon umožní zamestnancom pracovať nadčasy, za čo dostanú zaplatené. Sarkozy sa tak umne vyhne konfliktu vo veci, ktorá má pre Francúzov symbolický význam.
Nijaký zázrak
„Zistili sme, že zázrak nefunguje. Tridsaťpäťhodinový pracovný čas uškodil ekonomike. Zvýšil cenu práce a neznížil nezamestnanosť,“ hovorí pre SME minister práce Xavier Bertrand.
Dnes predstaví vláde presné znenie reformy, ktorá dáva firmám voľnosť, aby sa pružne dohodli so zamestnancami na pracovnom čase a nadčasoch.
Mnohí stúpenci pravice si však myslia, že vláda mala byť odvážnejšia a 35hodinový zákon zrušiť úplne. Popularita prezidenta Sarkozyho však dosahuje v posledných mesiacoch dno, odmieta preto ísť do otvoreného konfliktu s odborármi.
Unavení Francúzi?
Stále vplyvné odborové zväzy reformu odmietajú. Tvrdia, že si vďake nej zamestnávatelia posilnia postavenie a budú nútiť ľudí viac pracovať.
„Sme proti dlhšiemu pracovnému času. Po siedmich hodinách sú zamestnanci unavení dosť. Samozrejme, mohli by pracovať aj dlhšie, ale po dvadsiatich rokoch sa to prejaví na zdraví,“ vysvetľuje Marcel Grignard z odborovej organizácie CFDT. Podotýka, že Francúzsko si vďaka vysokej produktivite môže kratšiu prácu dovoliť.
Odbory sa rozhodli vystupňovať tlak na vládu a včera zorganizovali štrajky nielen proti zmene pracovného času, ale aj proti dôchodkovej reforme. Podľa nových pravidiel by Francúzi museli odpracovať 41 rokov, čo je o jeden rok viac ako v súčasnosti, aby mali nárok na plnú penziu.
Mohutné protesty
Po celej krajine očakávali až milión demonštrantov. Na juhu prestali premávať vlaky, rýchle spojenia TGV i parížske metro však chodili ako obvykle. Ľudia však vyrazili do práce pre istotu autom a v okolí hlavného mesta sa vytvorili 160kilometrové zápchy.
Odborári sú nespokojní aj s plánovanou reformou štátnej správy a žiadajú kompenzácie za rast cien pohonných látok. Sarkozyho tím však odmieta ustúpiť. Podľa analytikov ráta s tým, že vďaka rýchlemu tempu reforiem intenzita demonštrácií postupne opadne.
„Sme rozhodnutí pokračovať v reformách, čokoľvek sa bude diať. Tempo nespomalíme,“ hovorí rozhodne ministerka financií Christine Lagarde.
Mnoho ekonómov tvrdí, že navrhnuté zmeny pracovného času budú mať len malý vplyv v porovnaní s dvoma reformami, ktoré Sarkozy presadil ešte vlani. Týkajú sa daňových prázdnin pre firmy i zamestnancov za prácu nadčas a možnosť pre ľudí vybrať si peniaze na ruku namiesto dovolenky.
