vydala dodatočné stavebné povolenie bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Starosta si stavebné povolenie podpísal sám. Je konanie starostu v rozpore zo zákonom?
Stano
Na základe zákona o vodách platného v čase, keď došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv ostatných spoluvlastníkov (zákon č. 138/1973 Zb.), sa vodovod považoval za vodohospodárske dielo, na ktorého zriadenie, zmenu a zrušenie bolo potrebné povolenie vodohospodárskeho orgánu, nie povolenie vydané obcou.
Postup, ktorý uvádzate, preto nie je v súlade so zákonom.
Rozhodovať mala vodná správa
Čo sa týka konania starostu, o povolení vami uvedenej vodnej stavby (podľa predchádzajúcej právnej úpravy vodohospodárskeho diela), teda vodovodu mal rozhodnúť orgán štátnej vodnej správy a to, že si stavebné povolenie podpísal dodatočne starosta sám, je v rozpore so zákonom. Nakoľko sa starosta považuje za verejného činiteľa, uvedeným konaním sa mohol dopustiť trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo sa dalo včas riešiť podaním trestného oznámenia. Trestnosť takého činu však zaniká uplynutím premlčacej doby.
Náhrada škody
K stavbe vodovodu došlo na pozemku so 48 spoluvlastníkmi, obec vydala dodatočne stavebné povolenie bez vyjadrenia, respektíve súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku patrí ich vlastníkom náhrada podľa stavebného zákona.
Starosta v tejto veci konal mimo rámca svojich právomocí, postupoval v rozpore so zákonom a predtým rovnako aj ostatní čierni stavebníci. Poškodení vlastníci, do vlastníckeho práva ktorých bolo zasiahnuté, by sa mohli domáhať náhrady škody súdnou cestou za predpokladu, že vedia preukázať vznik škody a jej rozsah.
Pozor na premlčanie
Ďalším predpokladom však je aj to, že nárok nie je premlčaný. Za splnenia uvedených podmienok sa domnievam, že by bolo možné uplatniť náhradu škody napríklad podľa terajšieho ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu.
Z hľadiska spôsobu a rozsahu náhrady sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Aj na právo na náhradu škody sa však vzťahuje premlčanie. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
V praxi to znamená, že po uplynutí uvedenej lehoty nebude osobe, ktorá si na náhradu škody nárokuje, toto právo priznané, ak druhá strana namietne, že uplynula premlčacia lehota.
Do úvahy by prichádzalo aj uplatnenie zodpovednosti a nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom voči starostovi ako orgánu verejnej moci, ktorý konal protiprávne podľa osobitného predpisu (v súčasnosti zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, účinným od 1. júla 2004, predtým zákona č. 58/1969 Zb.).
No rovnako za predpokladu, že nárok nebol premlčaný.
Tatiana Mazancová, Advokátska kancelária JUDr. Tatiana Mazancová, www.mazancova-lawoffice.sk Potrebujete radu? Napíšte. Petit Press, a. s., redakcia SME, Lazaretská 12, 814 64 Bratislava (Odpovede zverejňujeme, neposielame listom.)
