BRATISLAVA. Francúzi chcú harmonizovať európske dane. Je to jedna z ich hlavných priorít počas nadchádzajúceho predsedníctva v Európskej únii. „Som presvedčená, že treba zjednodiť daňový základ tak, aby sme všetci mali rovnaké štandardy,“ povedala pre SME francúzska ministerka financií Christine Lagarde. Jej návrh má zatiaľ podporu Nemecka.
Návrh na harmonizáciu daňového základu by mal predstaviť európsky komisár pre dane László Kovács. Pred írskym referendom o Lisabonskej zmluve však nechcel plány konkretizovať. Podľa agentúry AFP len vyhlásil, že „členské štáty by mali v niektorých daňových otázkach konať spoločne, aby zvýšili svoju konkurencieschopnosť“.
Komisia tvrdí, že sa nepokúša o harmonizáciu daňových sadzieb, ale len o harmonizáciu daňového základu. Podľa nej vytvorenie jednotnej daňovej základne podporí cezhraničné aktivity a investície.
Jednotný základ nechcú
Plány na spoločný daňový základ pre firmy odmieta Írsko aj Veľká Británia. Zhodne tvrdia, že akýkoľvek zásah do tejto oblasti únie bude znamenať prvý krok k strate suverenity v daňovej oblasti. Ich veto by podľa diplomatov však nemuselo zastaviť ostatné štáty. Tie môžu podľa princípu takzvanej viacrýchlostnej integrácie pokročiť ďalej a dohodnúť sa aj na výpočte daňového základu.
To by znamenalo dohodu na daňových výdavkoch a príjmoch, dohodu na politike oprávok, ale aj zrušenie výnimiek, ktoré obsahujú daňové zákony v jednotlivých štátoch únie.
Proti jednotnému daňovému základu je aj Slovensko. Celý problém je podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála veľmi citlivý a rokuje sa o ňom už dlho. Podľa neho sú dva tábory. „Slovensko s novými členskými štátmi a niektorými starými je zásadne proti takémuto kroku,“ povedal. Upozornil, že harmonizácia daňových sadzieb a harmonizácia daňových základov sú síce dve rozdielne veci, ale ministerstvo nesúhlasí s harmonizáciou ani jedného.
Možnosťou je aj prispôsobenie sa starých členských krajín nám. To by však podľa Šmála nešlo. „Keby znížili dane, znížili by sa im príjmy do štátneho rozpočtu a tým by museli znížiť aj výdavky. To si automaticky vyžiada reformy, ktorým sa bránia,“ povedal.
Rezort financií podľa neho výraznejšie zásahy do daňového systému v najbližšom čase nechystá.
Dane sú nástroj ekonomiky
S harmonizáciou nesúhlasí ani poslanec za SDKÚ Stanislav Janiš. Podľa neho likviduje konkurencieschopnosť. „Dane sú jedným z nástrojov na ovplyvňovanie vlastnej ekonomiky.
Od zjednotenia základu dane je podľa neho len krôčik k harmonizácii priamych daní.
Štáty, ktoré to navrhujú, majú podľa Janiša vyššie dane, nemajú také tempo ekonomického rastu a zvykli si na veľké sociálne výhody. „Ísť však systémom vyšších daní a väčšieho prerozdelenia štátu brzdí ekonomiku a vedie k problémom, ktoré má dnes Francúzsko či Nemecko.“
Počas prvej diskusie o harmonizácii v roku 2006 sa 12 členských krajín únie vyjadrilo v prospech a sedem – Slovensko, Cyprus, Malta, Írsko, Litva, Lotyšsko a Veľká Británia – proti. Ostatné neboli v tom čase rozhodnuté. Eurokomisár Kovács však ozrejmil, že nedovolí skupine členských štátov zablokovať tento projekt.
