BRATISLAVA. Vicepremiér Dušan Čaplovič zo Smeru už minulý týždeň upozornil ministra školstva Jána Mikolaja z SNS, že jeho usmernenie o používaní zemepisných názvov v maďarských učebniciach je v rozpore s tým, na čom sa dohodla rada vlády pre menšiny. Žiadal ho, aby poslal nové usmernenie. „Na vláde sa ho chcem opýtať, ako to dopadlo,“ povedal Čaplovič.
Mikolaj cez hovorkyňu odkázal, že nové usmernenie nemusí posielať. Aj to predchádzajúce o tom, že názvy miest a pohorí sa majú písať v slovenčine a potom len raz v zátvorke v maďarskom jazyku, boli „len odporúčaním, ktoré vydavatelia nemusia rešpektovať“. Ak by sa uvádzali v zátvorkách častejšie, mohlo by to zneprehľadniť text.
Maďarskí učitelia hovoria, že text zneprehľadní, ak tieto názvy budú uvádzané najskôr v slovenčine. Narušia konštrukciu maďarských viet. „Nemá to logiku,“ hovorí riaditeľka Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Tvrdošovciach Silvia Tóthová. Ako dejepisárka si nevie predstaviť, že bude hovoriť v maďarčine látku a namiesto Pozsony bude musieť hovoriť o Bratislave. „Nemyslím si, že to bude mať efekt a pomôže to, aby žiaci vedeli lepšie po slovensky.“
Už teraz sú pritom učebnice dvojjazyčné. Názvy sú uvedené najskôr v maďarčine a potom v zátvorke v slovenskom jazyku. Ministerstvo však hovorí, že to treba zmeniť, aby sa neporušoval zákon o štátnom jazyku. Ten tento problém neupravuje.
V zachovaní pôvodného používania názvov nepomôže maďarským žiakom ani Čaplovič. „Geografické názvy sa musia používať aj v pôvodnom jazyku. Nemôžeme ich meniť, že budú len v maďarskom, ale nemôžeme byť ani nátlakoví, že sa budú používať len v slovenskom jazyku,“ obhajuje kompromis.
Opačný príklad
Sikabony (Malé Blahovo) je dnes súčasťou centra Csallóközu (Žitný ostrov) v Dunaszerdahelyu (Dunajská Streda).
Takto by asi vyzerala slovenská veta, ak by v nej museli byť zemepisné názvy uvádzané v maďarčine. Maďarskí učitelia argumentujú, že takto asi budú ich žiaci vnímať vety, ak v nich musia byť názvy uvedené najskôr v slovenčine.
