„Pedagogika je vo svojej podstate láska k človeku, vyvierajúca z poznania človeka. Prinajmenšom na tom by mala byť vybudovaná,“ hovorieval Rudolf Stein, zakladateľ pedagogiky waldorfského typu. Jeho štýl učenia sa zapísal do povedomia ľudí v období po prvej svetovej vojne. Vtedy začal viesť školu pre deti zamestnancov továrne na cigarety Waldorf Astoria a položil základy nového typu pedagogiky.

„Rudolf Stein bol strašne prísny na výber učiteľov a ich prácu často kontroloval. On sám bol veľmi vzdelaný, bol teológ, chemik, fyzik, biológ, filozof. Robil osnovy pre celý systém,“ hovorí Miriam Turanová, ktorá chce dať svoje dve deti do waldorfskej školy. „Najviac mu záležalo na vzťahu učiteľa k deťom. Učiteľov vo waldorfskej škole podľa mňa chytil i duchovný systém, má veľa spoločného s kresťanstvom. Sú tejto pedagogike oddaní, sú k škole viazaní srdcom.“

Hlavným cieľom waldorfskej školy je rozpoznať možnosti, vlohy a talent každého dieťaťa, pomáhať mu v poznávaní sveta a seba samého, viesť dieťa k samostatnosti a zodpovednosti. Vyučovanie je založené na porozumení a spolupráci učiteľa a žiakov a na prirodzenej ľudskej autorite učiteľa.

Waldorfská škola nepoužíva klasické učebnice. Učiteľ si materiály pripravuje sám alebo v spolupráci s kolegami podľa potreby. Využiť možno všetko - knihy, atlasy, slovníky, originálne texty s vedeckou či umeleckou hodnotou, encyklopédie. Knihy sú iba doplnkom pri vyučovaní.

„Vybraný predmet sa učí každé ráno niekoľko týždňov v tzv. hlavnom vyučovaní. Počas 2 až 6 týždňov sa učiteľ so žiakmi môže plne ponoriť do niektorej oblasti. Potom od nej odstúpi a nechá deti zabudnúť na podrobnosti. Správny rytmus zabúdania a vybavovania hrá dôležitú úlohu,“ vysvetľuje Marián Czére, člen Asociácie priateľov waldorfských škôl a zároveň učiteľ. „Rytmus je pre dieťa dôležitý. Preto často používame rytmické básničky, pesničky, vyťukávanie a podobne.“

Vo waldorfskej škole sa neznámkuje. Dieťa nemá zo školy strach. „Neexistuje hodnotenie pomocou známok, písomky, skúšky. Deti sú podnecované k sociálnemu správaniu - silnejší pomáha slabšiemu, nesúťažia medzi sebou,“ hovorí M. Czére.

Škola si zakladá i na spolupráci s rodičimi. Učitelia sa s nimi často stretávajú, v škole i doma, a riešia spolu výchovné i vzdelávacie úlohy školy, poriadajú sa rôzne grémiá či rodičovské kurzy.

„A čo je najdôležitejšie - od detí vyžadujeme úsudky až vtedy, keď sú pre ne zrelé, keď ich vedia vytvoriť, samostatne tvorivo myslieť,“ vysvetľuje Czére. „Moderný svet potrebuje ľudí, ktorí chcú žiť vo vnútornej slobode a chcú ju uskutočňovať v spoločnosti. Tomu slúžia waldorfské školy, preto sa im hovorí slobodné.“ (sr)