Bývalý rakúsky tenista, víťaz štyroch turnajov ATP, sa nedožil štyridsiatky. Počas pracovnej cesty v Hamburgu zomrel na srdcový infarkt. Rodák z Klagenfurtu dosiahol vo svojej kariére veľké víťazstvá, ale vedel aj nečakane vybuchnúť.
Štyri turnajové tituly (Atény 1988, Viedeň 1988, Ženeva 1990, Baastad 1993) a najvyššie 18. miesto vo svetovom rebríčku z januára 1990 sa odborníkom aj jeho priaznivcom málili. Tvrdili, že svoj talent nerozvinul v plnej sile. Zavše ho viac ako tenis lákala zábava.
Niektoré jeho kúsky vyvolávajú úsmev aj dnes. Tak napríklad na turnaji v Monte Carlo sa na semifinálový zápas s Goranom Ivaniševičom nechal odviezť v bielom aute Rolls-Royce s vtedajšou priateľkou Ullou Weigerstorferovou, Miss World 1987. Tašku a rakety mu viezlo ďalšie auto. Skoff sa cítil ako na vrchole. Ivaniševič ho vzápätí vrátil do reality, na kurte ho vyprášil 6:1, 6:1.
Najväčšie daviscupové víťazstvo dosiahol v roku 1989 vo Viedni s Matsom Wilanderom, Švéda zdolal 6:7, 7:6, 1:6, 6:4, 9:7 za 6:04 h. Dodnes je to v súťaži o „šalátovú misu“ najdlhší zápas od zavedenia tajbrejku. V ďalšom roku však prehral s Američanom Michaelom Changom, hoci už viedol 2:0 na sety.
Kariéru tenisového profesionála ukončil v roku 1995, neskôr hral ešte malé turnaje. V Klagenfurte si založil tenisovú akadémiu, ale stratil športovú figúru a priberal. V čase smrti vážil až 110 kilogramov.
* 22. 8. 1968
† 7. 6. 2008
Autor: on
