„V slovenských školách je stále hlavným spôsobom práce donucovanie. Aj táto metóda prináša výsledky, iné však môžu byť úspešnejšie,“ hovorí Ján Ladányi zo Štátneho pedagogického ústavu, ktorý sa pokúšal viesť školu v Šali-Veči tvorivejším spôsobom. Po siedmich rokoch ho odvolali. „Stále učíme deti tak, ako za Márie Terézie. Dnes však deti musia vstrebať omnoho viac poznatkov, a život nie je fyzika, chémia, matematika alebo slovenčina. Život je komplexný problém a na to ich musíme pripraviť. Okrem toho som presvedčený, že by sme sa mali správať k deťom ako k ľuďom.“ V rokoch 1992 až 1999 Ján Ladányi ako riaditeľ ZŠ v Šali-Veči inšpiroval učiteľov aj deti, aby sa podieľali na vytváraní tvorivej a pokojnej pracovnej atmosféry. Počas jeho pôsobenia sa až 75 percent rodičov vyjadrilo, že sa často zhovárajú s učiteľkou o problémoch svojich detí, pričom pred jeho príchodom to bolo len 16 percent. Takmer štvrtina rodičov na otázku „Čo sa vám páči na našej škole?“ odpovedala: „Vzťah učiteľ - žiak - rodič.“ Táto súdržnosť priniesla škole aj hmotné statky - žiakom, učiteľom a rodičom sa spoločnými silami podarilo vyhrať v súťaži kvalitné počítače, ku ktorým by sa inak deti z tejto prevažne robotníckej štvrte dostali len ťažko.
Najmenej sa naučíš pasívnym počúvaním
Od roku 1995 začali učitelia v Šali používať metódu integrovaného tematického vyučovania. Deň prestal byť rozdelený na štyridsaťpäťminútové dieliky, začali dominovať témy a spolupráca. Deti si napríklad prečítali o Slovenskom rudohorí, našli ho na mape, zistili, aké sú v tejto oblasti mestá, aké zvieratá a rastliny tu žijú. „Je dokázané, že z ústneho výkladu si žiak zapamätá asi 10 percent a o niečo viac, ak má aj vizuálne podnety. Najviac sa naučí vtedy, keď sám nejakú prácu vykonáva alebo sa niečo snaží vysvetliť kamarátovi,“ tvrdí Ján Ladányi. „Je preto hlúposť, ak učiteľ okríkne dieťa, ktoré sa chce poradiť so spolužiakom.“
O čom je vlastne experiment
Rodičia detí, ktoré pracovali týmto spôsobom boli - zdá sa - spokojní, deti škola bavila viac ako predtým. Niektorí učitelia sa v nej však nenašli. „Nedá sa vždy vyhovieť všetkým,“ hovorí Ladányi. Dnešný riaditeľ si myslí, že experiment bol nanič - znížil disciplínu a deti sa naučili menej ako predtým.
„Všetky nové spôsoby vyučovania majú jedno spoločné - individuálny prístup,“ hovorí Ján Ladányi. „Niektoré pracujú liberálnejšie, iné zase konzervatívnejšie, ale pre všetky je na prvom mieste osobnosť dieťaťa. A keď niekto spadne z rebríka a zlomí si nohu, nemôže ešte tvrdiť, že rebrík je zlý vynález.“
MONIKA GÁLIKOVÁ
