BRATISLAVA. Hrozba straty štrnástich poslaneckých kresiel, namiesto trojbloku len dvojblok, nepopulárni lídri a žiadny náznak „comebacku“. Takto vyzerá opozícia po dvoch rokoch od parlamentných volieb.
Keby sa ďalšie voľby konali zajtra, SDKÚ by v nich podľa prieskumu MVK získala 21 oproti volebným 31 poslancom. SMK by mala 14 mandátov, zatiaľ čo teraz ich má o šesť viac. KDH by dostalo 14 mandátov, čo je síce rovnako ako vo voľbách, ale Hrušovského strana sa od roku 2006 ocitla aj na hodnote 6,6 percenta. Vo voľbách dostala 8,2 percenta hlasov.
Vnútorné problémy
Realita v parlamente však nie je ďaleko od virtuálnej reality prieskumu. KDH stratilo päť poslancov, čo je stav, ktorý sa mu dlhé roky neprihodil. SDKÚ prišla o jedného poslanca a v SMK budú posudzovať návrh na vylúčenie Zsolta Simona zo strany. KDH a SDKÚ sú navyše po hlasovaní o Lisabonskej zmluve rozhádané s SMK.
Všetky strany teda v dvoch prvých povolebných rokoch trápili vnútorné problémy.
KDH má – zdá sa – štiepenie už za sebou, keď z neho odišli poslanci okolo Vladimíra Palka a s nimi zrejme i časť členskej základne.
SDKÚ po rozporoch rozpustila všetky miestne zväzy v Bratislavskom kraji.
SMK je rozdvojená – na jednej strane stojí nový predseda Pál Csáky, na druhej ľudia okolo Bélu Bugára, ktorý má medzi voličmi dvojnásobnú popularitu ako Csáky.
Chyby priznávajú
„Neboli sme veľmi efektívni, a to aj z dôvodu vnútorných diskusií v SMK. Táto skutočnosť bola tolerovateľná v prvej časti volebného cyklu, od septembra chce SMK prejsť na vyššie obrátky,“ zhodnotil dva roky svojej strany Csáky.
Predseda KDH Pavol Hrušovský hodnotí uplynulé dva roky ako „čas hľadania spôsobu, obsahu a formy vedenia opozičnej politiky s jediným cieľom pripraviť stranu na dobrý výsledok v roku 2010“.
Hrušovský však vidí prvý polčas volebného obdobia ako „čas nepredvídaných straníckych problémov, ktoré sme dokázali vyriešiť a s nádejou a optimizmom pozerám na ďalšie pôsobenie KDH v slovenskej politike“.
„Uplynulé dva roky budeme hodnotiť na tlačovej konferencii,“ odpísal na otázky SME hovorca SDKÚ Martin Maťko.
Chytali sa, nepomohlo
Opozícia sa „chytila“ väčšiny tém, ktoré priniesli médiá a ktoré mohli poškodiť koalícii.
Angažovala sa v kauzách ako Veľký Slavkov, tendre na ministerstve obrany, Privilégium či falšovanie podpisu predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu. Výrazne ju bolo vidieť aj pri debatách o tlačovom zákone.
SDKÚ máva počas zasadnutia parlamentu aj niekoľko tlačových konferencií za deň.
SDKÚ a KDH sa snažili chytiť aj najaktuálnejšej kauzy – slovenského devianta Antonína Nováka podozrivého z vraždy českého chlapca. Teraz chcú, aby premiér vyvodzoval zodpovednosť u ministrov vnútra a spravodlivosti.
„Vláda nepotrebuje zakomplexovaných opozičných politikov na to, aby si uvedomila rozsah tejto tragédie,“ odkázal im premiér Robert Fico.
SDKÚ aj v tomto období „mítinguje“, ani to jej však v preferenciách zatiaľ nepomáha.
Fico naberal popularitu
Predseda Smeru Fico vo svojej opozičnej perióde robil politiku mimoriadne aktívne, často populisticky.
Aj on mal často tlačové besedy, aj on promptne reagoval na kauzy Dzurindovej vlády, ale zároveň ponúkal víziu, ktorá bola pre voličov alternatívou pravicovej vlády.
Dnes sa mu však darí aj preto, lebo prebral krajinu dobre ekonomicky pripravenú.
Radičová je skokankou opozície
Bývalej ministerke prácesa za dva roky takmer zdvojnásobila popularita. Podľa politológa to ešte nemusí byť koniec.
Podpredsedníčka SDKÚ a opozičná prezidentská kandidátka Iveta Radičová je jedinou novou tvárou opozície, ktorá od volieb zaznamenala u verejnosti výrazný krok vpred.
Posledný prieskum agentúry MVK ju zaradil na tretiu priečku medzi najdôveryhodnejšími politikmi, keď preskočila Jána Slotu a Vladimíra Mečiara. Pred Radičovou sú Ivan Gašparovič a Robert Fico. Ich náskok je stále výrazný.
Radičová, ktorá bola ministerkou sociálnych vecí, sa zameriava predovšetkým na sociálne otázky. Prezidentskú kandidatúru dlho zvažovala a záväzok ísť do súboja o prezidentský palác prebrala až po komplikovaných rokovaniach s KDH.
Presne pred dvoma rokmi mala podľa MVK popularitu na úrovni 11 percent, teraz je to už 18,4 percenta.
V rebríčku nedôveryhodnosti je naopak až na 16. mieste – za všetkými predsedami strán i za Ivanom Gašparovičom. Zatiaľ čo Dzurinda má „nepopularitu“ 39,9, Radičová len 2,1 percenta.
Politológ László Öllös vidí v Radičovej političku s najväčším potenciálom rastu popularity v SDKÚ.
Radičová nemala väčšie konflikty s inými stranami ani v SDKÚ.
„Má dostatočne stredový imidž. Je dostatočne trhovo orientovaná a má zároveň aj dostatočný zmysel pre sociálnu politiku,“ hovorí Öllös.
Takmer zdvojnásobenie popularity od roku 2006 si analytik vysvetľuje tým, že kandiduje za prezidentku a všetky tri opozičné strany ju podporujú. „Ani vnútorná opozícia opozície nemala voči jej osobe väčšie výhrady.“
Dôveryhodnosť politikov:
1. Robert Fico 42,6 %
2. Ivan Gašparovič 33,6 %
3. Iveta Radičová 18,4 %
4. Ján Slota 15,3 %
5. Robert Kaliňák 14,1 %
6. Vladimír Mečiar 11,8 %
7. Béla Bugár 8,8 %
8. Mikuláš Dzurinda 7,5 %
9. Ivan Mikloš 6,7 %
10.Pavol Hrušovský 6,4 %
Zdroj: Prieskum agentúry MVK z 29.5 – 4.6.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
